Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Stojí na vyvýšenine, z ktorej sú malebné výhľady do doliny Váhu s hradmi Beckov a Trenčín. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Ruina kostola. Starobylé zrúcaniny opevneného neskororománskeho kostola, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1299. V nej sa spomína, že kráľovské vojsko späť dobylo od Matúša Čáka Trenčianskeho Haluzický hrad, ktorým sa myslí tento opevnený kostol. Postavený bol okolo roku 1240, ale je pravdepodobné, že stál už skôr. V písomnej zmienke z roku 1398 je uvedené patrocínium miestneho kostola Všetkých svätých od roku 1332. Z románskeho obdobia sa zachovala koncha, dve okná apsidy a otvorený, pôvodne zamurovaný južný vstup lode. Goticky upravený bol v 15.storočí, ale bez klenby, pretože mal drevený strop, neskôr bol upravený renesančne. Začiatkom 16.storočia bola na dvojnásobok predĺžená loď smerom na západ, pristavaná bola severná sakristia, na južnej strane lode boli zväčšené a goticky upravené okná a vybudovaný bol obranný hradbový múr so vstupnou štvorcovou obytnou vežou a strieľňami. Pôvodná stavba je viditeľná na pôvodnom juhozápadnom nároží z plochých kameňov, ktoré je čitateľné na južnej strane stavby. Na západnom priečelí bol urobený nový vchod a pôvodný južný portál bol zamurovaný. V polovici 15.storočia kostol používali husiti. V rokoch 1545-1671 a ešte krátko začiatkom 18.storočia (1706-1709) ho počas povstania Františka II. Rákociho využívali evanjelici. Rímskokatolíckej cirkvi sa vrátil po roku 1708 a slúžil ako farský kostol. V 18.storočí prebehli úpravy kostola.
V kánonickej vizitácii nitrianskeho biskupa Jána VIII. Gustíniho z roku 1766 je kostol opísaný takto: Haluzický kostol je celý murovaný, sanktuárium je prekryté kamennou klenbou, loď je prekrytá drevenou povalou. Zasvätený je Všetkým svätým. Požehnaný. Po Tököliovskej vzbure v roku 1683 bol od odpadlíkov vytrhnutý a podľa katolíckeho rítu opäť posvätený. Je v ňom jediný oltár, privilegovaný, na ňom tabernákulum (jednoduchá stolárska práca), nad ním v prostriedku socha Bohorodičky s Jezuliatkom v náručí, po boku na doske maľované obrazy Panny Márie a svätého Jozefa, pestúna, nad nimi je obraz trpiaceho Pána. Oltárna menza je z kameňa, zariadenie na nej: plachty ozdobené, štyri svietniky, Božia muka, tabuľky s tichými modlitbami, portaticus (misál, omšová kniha?), ktorý konsekroval biskup gróf Ladislav Erdődy. Krstný prameň je v medenej nádobe, sväté oleje v trojdielnej buxe, uschované na dôstojnom mieste, pod dobrým závorom. Lampa uprostred svätyne síce stále visí, no zriedkakedy horí, niet oleja. Sakristia na strane evanjelia je murovaná, prekrytá, ale tesná. Je v nej skriňa pre zariadenie s dobrým zámkom a gravírovaná buxa na hostie. Vchod do kostola: vpredu je zámok, zboku sú na závoru. Pre spevákov je chór nad vchodom, so štvorregistrovým organom. Pre veriacich je drevená galéria pozdĺž celej lode. Kazateľnica na strane epištoly je nízko, chatrná, neforemná. Nad svätyňou je vežička, pokrytá šindľom. Zvonica je oddelená od kostola, stojí pri vchode na cintorín. Sú v nej dva zvony, oba vo váhe štyroch centov, jeden má zvuk jasný, druhý tupý, pretože je prasknutý. Cintorín je celý ohradený múrom, nachádza sa na ňom drevená kostnica. Osobitné miesto pre nepokrstené nemluvňatá je vonku za cintorínom. Ozdobou kostola je obraz Najsvätejšej Trojice a Všetkých svätých.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1797 mal kostol hlavný oltár a dva bočné oltáre. Relikvie siedmich mučeníkov boli siedmeho mája 1778 prenesené a uložené v kaplnke v Trenčianskych Bohuslaviciach. Zvonica na okraji strže nahrádzala kostolnú vežu. Bol v nej zvon z roku 1506.
V roku 1810 v ňom cirkev definitívne pre jeho zlý stavebný stav zakázala slúženie svätých omší. Je to jednopodlažná jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, polkruhovým záverom presbytéria, severnou sakristiou, ktorá pôvodne mala zvonicu. Vymurovaná bola z lomového riadkovo uloženého kamenného muriva. V západnej časti románskej lode sa nachádza nový portál a otvory po trámoch drevenej empory. V predĺženej časti lode sa nachádzajú dve okná, jedno s gotickou kružbou. Na začiatku 18.storočia z neho odviezli neskorogotickú sochu Madony z konca 15.storočia, ktorá sa od roku 1718 nachádza vo farskom Kostole svätého Štefana Kráľa v Beckove. Veriacim slúžil do začiatku 19.storočia. Od roku 1810 je kostol pre zlý stav opustený. Prvá väčšia rekonštrukcia kostola sa uskutočnila v roku 1968. Podarilo sa zachrániť obvodové murivo prakticky v pôvodnej výške. Zrúcanina bola v roku 1970 zreštaurovaná. Od roku 2013 je tu realizovaná obnova a výskum vďaka aktivitám dobrovoľníkov z Občianskeho združenia Historicko-astronomická spoločnosť. Areál kostola je voľne prístupný.
GPS poloha: 48°49’16.101″N 17°52’11.68″E.
Bránová veža. Vežová brána opevnenia, alebo zvonica bola postavená v 16.storočí v renesančnom období. Upravovaná bola v 18.storočí a v roku 1970. Má štvorcový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu a je dvojpodlažná.
Hradbový múr. Ruina renesančného hradbového múru zo 16.storočia bola upravovaná v 18.storočí a v roku 1970.
Príkostolný cintorín. Príkostolný cintorín v Haluziciach.
