Druh: Prírodná pamiatka.
Poloha: Nachádza sa pri zrúcaninách kostola zo severnej strany, v katastri obce Haluzice.
Rozloha: 35.000m2.
Ochrana: Územie bolo za chránený prírodný výtvor vyhlásené v roku 1963. Vyhláškou 293/1996 z 30.9.1996, účinnou od 1.11.1996 bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku. Pôvodne mala názov Haluzická súteska. Novelizovaná bola v roku 2003.
Opis: Ochrana výmoľovej doliny a jej vegetácie, ktorá je ukážkou typického príkladu spätnej erózie. Haluzický potok sa zarezal až do druhohorného vápencového podložia, vytvoriac v nadložných kvartérnych a treťohorných sedimentoch asi 40m hlbokú úzku výmoľovú dolinu. Celková dĺžka doliny potoka je 3,5km. Samotná tiesňava je 1,5km dlhá, 200m široká a 50m hlboká. Je to epigenetická dolina vytvorená hĺbkovou eróziou Haluzického potoka, ktorý pramení v prostredí málo odolných flyšových bridlíc a dolomitov flyšového pásma Bielych Karpát mimo územia prírodnej pamiatky. Predstavuje denudovaný ostrovček odolného mezozoického vápenca. Vodný tok i v súčasnosti neustále tiesňavu prehlbuje. Aj vďaka tomu sa do nej zrútila aj časť opevnenia kostola. V roku 1870 sa ponad tiesňavu dalo prejsť po lávke, ktorá sa cez ňu klenula. Nachádza sa v nej niekoľko vodopádov, hrádzí a obdivuhodná príroda. Vegetácia tu rastie v extrémnych podmienkach na stanovištiach, ktoré sú ľahko erodovateľné a náchylné na degradáciu. Les chráni pôdu pred vodnou eróziou. Koreňová sústava jednotlivých drevín spevňuje pôdu a mení jej vlastnosti, čím zvyšuje protieróznu odolnosť pôdy. Lesný porast v Haluzickej tiesňave bol založený počas prehradenia v rokoch 1926-1927, kedy boli okraje, dno a holé miesta vysadené troj až štvoročnými škôlkovanými sadenicami krov a stromov. Kvôli lepšiemu vzrastu a rozvoju vegetácie bola do jamiek pridávaná živná zemina. Nezanedbateľný protierózny účinok v strži majú aj kry, ktoré svojím koreňovým systémom spevňujú pôdu a zabraňujú rozrušeniu pôdy. Rastú tu dráč obyčajný, hloh obyčajný, vŕba rakyta, svíb krvavý, lieska obyčajná, drieň obyčajný, kalina siripútková a baza čierna. Popínavé rastliny, ktoré tu boli vysadené v roku 1926 ako brečtan popínavý, stavikrv krovištný, plamienok plotný a réva trojlaločná sa vyskytujú doteraz. Navyše sa v strži rozšíril pavinič päťlistý.
GPS poloha: 48°49’13.059″N 17°52’21.433″E.
