Pamiatkový objekt NKP Kláštor františkánov vyhlásený v roku 1963. Františkánsky Kostol svätého Jozefa, pestúna je súčasťou kláštora františkánov a tvorí jeho severné krídlo. Postavený bol v ranobarokovom slohu v 2.polovici 17.storočia v rokoch 1689-1690. Stavať ho začal gróf Valentín Balaša so svojou manželkou Katarínou Suňogovou na pozemku, ktorý na tento účel daroval. Po jeho smrti v jeho výstavbe pokračoval gróf František II. Nádasdy, ktorý vybudoval základy a múr „do výšky človeka“. Až novomestský prepošt a biskup Jakub Haško a po ňom beckovský farár Ján Páčai kostol v roku 1690 dokončili. Spolu s kláštorom ho 6.júna 1701 vysvätil nitriansky biskup Ladislav Matiašovský. Kostol spolu s kláštorom bol poškodený kuruckými vojskami Štefana Rákociho, ktorí ho vylúpili a značne poškodili a v priebehu dejín viackrát vyhorel. Obnovený bol v roku 1761 a znovu ho vysvätili 6.júna 1761. Je to jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a rovným záverom presbytéria. Zaklenutá je valenou klenbou s výsečami. Za presbytériom kostola stojí veža zastrešená prilbovou strechou. V priestoroch pod presbytériom a pod lavicami sa nachádzajú krypty, v ktorých odpočívajú členovia rehole františkánov a rovnako podporovatelia kláštora a kostola. Krypty sú od roku 1949 neprístupné. Oratórium sa nachádza za hlavným oltárom a pod ním je sakristia. Mobiliár pochádza z konca 17.storočia, prevažne z rokov 1690-1692. Hlavný oltár svätého Jozefa, pestúna je z konca 17.storočia. Ústredný obraz Svätá rodina z konca 19.storočia v strede je dielom františkánskeho brata Konráda Švestku. Je súčasťou trilógie zo života svätého Jozefa. Na malom obraze nad hlavným obrazom je znázornená jeho smrť a trilógia je zavŕšená sochou vo vrchole oltára, predstavujúcou svätého Jozefa osláveného v nebi. Po stranách ústredného obrazu sú sochy františkánskych svätcov: vľavo hore svätého Bonaventúru, vľavo dole svätého Františka z Assisi s krížom, vpravo hore svätého Ľudovíta z Anjou a vpravo dole svätého Antona Paduánskeho s dieťaťom Ježišom. Hlavný oltár je umiestnený pod chórovým oratóriom a v strede je umiestnený erb biskupa Hašku, ktorý pomohol kostol dostavať. V kostole sú ďalšie barokové bočné oltáre z roku 1696. Oltár stigmatizácie svätého Františka z Assisi s obrazom Panny Márie Trnavskej, oltár Ukrižovania, oltár svätého Joachima, oltár svätej Anny a oltár Sedembolestnej Panny Márie. Najvýznamnejšou pamiatkou kostola je baroková kazateľnica zo 17.storočia, ktorá je zaradená medzi európske unikáty 1.triedy. Zatiaľ čo je obvyklé vyobrazenie štyroch evanjelistov alebo výjavov z Biblie, tu možno vidieť obrazy cirkevných otcov a významných františkánov. Zľava sú to svätý Bonaventúra, svätý Hieronym, svätý Augustín, svätý Gregor, svätý Ambróz a svätý Ján Kapistránsky. Z kazateľnice vyčnieva ruka v habite s krížom, ktorý chce vyjadriť ideu františkánskeho ohlasovania, ktoré svätý František z Assisi prebral od svätého Pavla apoštola: „Nechceme hlásať nič iné, iba ukrižovanie Krista“. Na chóre je jednomanuálový, 12-registrový orgán z roku 1780 od Jána Pažického z Rajca. V kostole sú dva zvony. Malý je z roku 1734 a veľký z roku 1790. V nike fasády je umiestnená socha svätého Františka z Assisi. Kostol stojí v obci Beckov pri hlavnej ceste na juhozápadnom okraji námestia v Pamiatkovej zóne.
GPS poloha: 48°47’25.484″N 17°53’44.908″E.
