Želiezovská skupina

Kultúra je nazvaná podľa náleziska Veľký Pesek, ktorý je dnes súčasťou obce Sikenica (v rokoch 1986-1992 bol súčasťou Želiezoviec). Archív vykopávok bol po objavení uložený v Želiezovciach. Spadá do mladej kamennej doby (neolitu) do obdobia približne 5.000 p. n.l. – 4.700 p. n.l., teda do obdobia stredného neolitu. Úzko súvisí s kultúrou so západnou lineárnou keramikou a je jej priamym pokračovaním (s podielom juhovýchodných vplyvov) a niekedy sa klasifikuje ako posledná fáza kultúry s lineárnou keramikou. Rozšírená bola v západnom Maďarsku, v priľahlom Rakúsku, na južnej Morave a v južnom a juhovýchodnom Poľsku. Na území Slovenska sa vyskytovala na juhozápadnom Slovensku a na Spiši. Keramika želiezovskej skupiny mala typický lineárny ornament. Z tohto obdobia sú už aj na Slovensku zachované prvé pohrebiská (napr. Štúrovo a Nitra). Nositelia kultúry želiezovskej skupiny budovali rozľahlé osady s veľkými dlhými kolovými domami so základovým žľabom (Štúrovo, Šarovce, Dvory nad Žitavou). Sídliská sú pri vodných tokoch v nížinatých úrodných oblastiach na sprašových terasách a na piesočných dunách. Početné sú nálezy importov (z oblastí, kde pôsobili vinčianska kultúra a skupina Szakálhát, bukovohorská kultúra a pod.). Lineárne keramika želiezovskej skupiny sa vyznačuje tým, že má ornament rytý a maľovaný (červené, biele, občas žlté farbivo) a lineárna ornamentika je veľmi bohatá. Tvar jej nádob bol väčšinou hruškovitý. Na konci jej vývoja prevažujú tenkostenné nádoby bez výzdoby. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé vŕtané kamenné nástroje a obilné zásobné jamy. Želiezovská skupina sa delí na štyri chronologické stupne. V prvom vidno transformáciu techniky a tematiky výzdoby mladej lineárnej keramiky. V ďalších dvoch sa skupina vyhraňuje ako svojrázny útvar. V poslednej fáze po roku 4.000 p. n.l. už badať v želiezovskej skupine impulzy na vznik lengyelskej kultúry (obdobie mladého neolitustarej medenej doby – eneolitu), čo dokazuje napríklad hrob v Dvoroch nad Žltavou. Ojedinelé hroby svedčia o kostrovom pochovávaní (Levice). So želiezovskou kultúrou priamo súvisí lengyelská kultúra a preto sa jej posledná krátka fáza nazýva aj prelengyel. Dnes je známych vyše 1.000 lokalít (väčšinou so sídliskami) s nálezmi želiezovskej kultúry. Najvýznamnejšie sú Dvory nad Žitavou, Horné Lefantovce, Iža, Patince, Štúrovo, Šarovce a Sikenica.