Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Neskororenesančný kaštieľ bol postavený v roku 1668 (niektoré zdroje uvádzajú rok 1677). Dal ho postaviť chorvátsky šľachtic Mikuláš Draškovič. Podiely na panstve vyženil sobášom s grófkou Barborou Drugetovou, vnučkou Alžbety Bátoryovej. Keďže pochádzal z Chorvátska a v Uhorsku nevlastnil iné väčšie hradné domínium, usadil sa v Čachticiach a členovia rodu Drugetovcov mu vyčlenili časť panstva i pozemok v zemepanskom meste na stavbu nového sídla. Mužskí členovia rodu Drugetovcov totiž v Čachticiach disponovali vlastným kaštieľom a nepotrebovali stavať ďalšie sídlo. Mikuláš Draškovič postavil hlavné jadro kaštieľa, dvojpodlažné dvojtraktové južné krídlo vrátane jednotraktového suterénu pod severným nadzemným traktom. Južné krídlo malo výrazný stredný rizalit. Suterén bol prístupný dvoma vstupmi z južnej a severnej strany. Po smrti Mikuláša Draškoviča objekt zdedila jeho dcéra grófka Barbora Draškovičová. Po jej smrti kaštieľ s príslušným podielom v roku 1691 zdedili dcéry Barborinho bratranca Žigmunda Drugeta, grófky Juliana a Klára Drugetové. Keďže obe boli vtedy v dievčenskom veku, spravovala tieto majetky ich matka a Žigmundova vdova grófka Terézia Keglevičová. Tá nemala záujem starať sa o Čachtické panstvo, priveľmi vzdialené od centra rodovej domény rodu Drugetovcov, a začala ho postupne po častiach predávať alebo zálohovať tretím osobám. Tieto podiely okrem iných šľachticov vykupoval aj gróf Pavol Forgáč, starší, ktorý po svojej matke a sestre Žigmunda Drugeta, grófke Kristíne Drugetovej zdedil časť drugetovských majetkov. Pavol Forgáč, starší nakoniec od Terézie Keglevičovej v roku 1710 získal aj draškovičovský podiel panstva s kaštieľom výmenou za forgáčovské podiely na drugetovských majetkoch v Zemplínskej stolici a Užskej stolici. Po prevzatí kaštieľa sa doň presťahoval a nechal v ňom zriadiť súkromnú kaplnku. Forgáčovci tento kaštieľ vlastnili takmer 140 rokov. V rokoch 1710-1717 k nej pristavali severozápadné dvojpodlažné krídlo na oboch podlažiach prepojené s južným krídlom. Bolo postavené na obdĺžnikovom pôdoryse na severnom konci rozšírenom západným smerom. V tomto krídle v roku 1708 dal Pavel Forgáč, starší zriadiť kaplnku, ktorú 22.októbra 1708 vysvätil novomestský prepošt Mikuláš Lippay. Oltárny kameň, ktorý bol pohodený v bývalej kaplnke, je osadený v stene pod bránou vľavo. Predpokladá sa, že tiež osadil v roku 1715 do niky južnej fasády sochu Panny Márie, pod ňou sú maľované slnečné hodiny. Po tom, ako vstúpil do duchovného stavu, rozdelil majetky medzi svojich troch synov. Jediným vlastníkom sa nakoniec v roku 1734 stal Ladislav Forgáč. Po ňom kaštieľ zdedil jeho syn Mikuláš Forgáč, neskôr v roku 1850 jeho neter Mária Forgáčová. Poslednými majiteľmi bola rodina Čenkayová, ktorá od nej kaštieľ kúpila v roku 1852. Gróf Michal Čenkay už schátranú budovu prenajímal chudobným. V 19.storočí a začiatkom 20.storočia kaštieľ slúžil ako nocľaháreň pre chudobných, čo sa neblaho podpísalo na jeho stave. V 20.storočí kaštieľ prepadol v prospech štátu. Na nové využitie bol štátom prestavaný v rokoch 1953-1959. V tom čase bol na prvom podlaží sklad obilia, ktoré svojou váhou narúšalo klenby a ohrozovalo životy nájomníkov bývajúcich na prízemí kaštieľa. Bývalo tam 40 ľudí. Dve krídla pristavané Forgáčovcami boli odstránené. V roku 1964 bol kaštieľ predaný Jednote, ktorá neskôr rozšírila suterén o 4 miestnosti, ktoré boli realizované z betónu a slúžili na prevádzkové účely reštaurácie. Boli vymenené podlahy a do arkádových oblúkov boli osadené oceľové presklené výplne. Čiastočne upravený bol objekt aj v rokoch 1968-1970 a 1987. Po roku 1989 sa budova dostala do vlastníctva Trenčianskeho múzea. Kompletnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 2022-2024. Pôvodne to bola jednokrídlová dvojpodlažná stavba s otvorenou arkádovou chodbou na prízemí záhradnej južnej fasády. V súčasnosti je to solitérna dvojpodlažná bloková stavba s podpivničením, pôdorysom v tvare obráteného L, dvojtraktovou dispozíciu. Na centrálnej južnej fasáde sa nachádza výrazný stredný rizalit. Na prízemí južnej fasády smerujúcej do záhrady má otvorené štyri arkádové oblúky, štyri sú zamurované. Bočné západné krídlo má predstavané schodisko. V hlavnej sále sa nachádzajú zvyšky renesančného krbu z konca 16.storočia. Od roku 1960 je v časti budovy umiestnená expozícia Trenčianskeho múzea, nazvaná Draškovičov kaštieľ v Čachticiach. Kaštieľ sa nachádza v strede Čachtíc juhozápadne od areálu Kostola svätého Ladislava na ulici Malinovského 245/4.
GPS poloha: 48°42’54.762″N 17°47’8.879″E.
