Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Neskororenesančný kaštieľ s prvkami baroka. Postavil ho Imrich Berčéni v 2.polovici 17.storočia na mieste bývalého dreveného poľovníckeho kaštielika Forgáčovcov, ktorého vznik sa traduje na začiatok 16.storočia. Prvými majiteľmi pôvodného dreveného kaštielika bol rod Zuzany Forgáčovej. Bol postavený na starom koryte rieky Váh a okolo seba mal veľké obranné valy a vodnú priekopu. Neskôr prešiel pod správu rodu Berčéni, ktorý ho prebudoval na murovanú stavbu. V rokoch 1695-1697 kaštielik renesančne upravili, zariadili novým nábytkom a postavili barokovú kaplnku. Po roku 1723 pristavali nárožné veže. Na nich sú charakteristické cibuľové strechy. Kaštieľ poskytoval bezpečné útočisko synovi Imricha Berčéniho, Mikulášovi, hlavnému veliteľovi kuruckých vojsk Františka II. Rákociho. Kaštieľ mal pôvodne uzavretú štvorkrídlovú dispozíciu s hranolovými nárožnými vežami a vonkajšie opevnenie s vodnou priekopou napájanou z Váhu. Pôvodná budova mala podkrovie a podpivničenie, nárožné veže a fasádu zdobenú ústredným rizalitom situovaným na osi vstupnej a parkovej fasády, v ktorom je umiestnený kamenný portál s pilastrami a rímsou. Okolo celej budovy obieha rovná atika, na nárožiach cibuľovité striešky na vežiach. V nádvorí sa na prízemí bočnej severnej fasády nachádza do parku otvorená arkádová chodba. Kaštieľ je v súčasnosti dvojpodlažná trojkrídlová budova s podkrovím a podpivničením, stále s nárožnými vežami, rovnou atikou a ústredným rizalitom. Okná majú profilované ostenia, na rizalitoch sú doplnené klenákmi, čo pridáva fasádam plastiku a rytmus. V roku 1708 Mikuláša Berčéniho v kaštieli navštívil František II. Rákoci. V roku 1710 kaštieľ obsadili cisárske vojská pod vedením generála Siegberta Heistera, ktorý v ňom hľadal Mikuláša Berčéniho, ale nenašiel ho tam. Mikuláš Berčéni bol hlavným veliteľom povstaleckých vojsk Františka II. Rákociho. V 1.tretine 18.storočia ho kúpil P. Šándor zo Slavnice a v rokoch 1723-1724 ho barokovo prestaval. Pri barokovej úprave vymenil pôvodnú oblúčikovú atiku za rovnú a upravil veže s cibuľovými strieškami. V 19.storočí zbúrali jedno krídlo kaštieľa a vybudovali rozsiahly anglický park. Od začiatku bol kaštieľ letným sídlom pre panstvo, ktoré si potrpelo na krásu a honosnosť. Najznámejšími majiteľmi bol rod Agáty Medňanskej a jej potomkov, ktorí dodnes žijú v Rakúsku. Najznámejším z rodu bol gróf Otto Walterskirchen, ktorý miloval cudzokrajné rastliny a kvôli nim precestoval takmer celý svet. Bol známy aj svojim zmyslom pre humor a spravodlivosť, čoho svedkami boli aj poddaní. Za jeho pobytu v kaštieli boli lesy pod hradom Tematín jedny z najkrajších, choval nádherné kone a cudzokrajné vtáctvo. Známy bol aj v tom čase hovoriaci papagáj. Medňanskí boli aj poslednými majiteľmi a koncom 19.storočia tu mali mali bohaté zbierky, najmä nábytok a fajansu. Za ich vlastníctva prebehla prestavba objektu v roku 1900. Počas 2.svetovej vojny bol kaštieľ zničený. S pamiatkovou obnovou sa začalo v roku 1983, ukončená bola v roku 1992. V roku 1988 boli na fasádach odkryté a reštaurované pôvodné maľby s figurálnymi motívmi a detailmi pôvodného architektonického riešenia. V kaštieli sa natáčal film Móric Beňovský. Od roku 1997 patrí Demokratickej únii žien Slovenska, ktorej predchodkyňou bol Slovenský zväz žien. Ten ho užíval od roku 1982 a od roku 1994 ho mal v nájme. V súčasnosti ho od roku 1999 vlastní štátna správa a využíva ho ako školiace stredisko NBÚ. V dvornom trakte sa nachádza Kaplnka nanebovzatia Panny Márie. Stojí v obci Brunovce na ulici Hlavná 188 a obklopuje ho rozsiahly anglický park. Kaštieľ je pre verejnosť neprístupný.
GPS poloha: 48°40’20.816″N 17°51’13.385″E.
Socha na podstavci I. Socha svätého Jána Nepomuckého.
Socha na podstavci II. Socha svätého Floriána.
Park. Park pri kaštieli.