Myjava - Krížom-krážom Slovenskom

Poloha

Mesto leží v centrálnej časti okresu v samom strede celku Myjavská pahorkatina na brehoch rieky Myjava.

Najvyšší bod: Bezmenná kóta s nadmorskou výškou 523,0m severne od osady Páleníkovci na severozápadnej hranici katastra.

Najnižší bod: Hladina rieky Myjava pri výtoku z katastra obce (275m).

História mesta

V prvých písomných zmienkach o území Myjavy sa v rokoch 1262 a 1270 spomína rieka Myjava pod názvom Mayoua alebo Moyoa. Samotná Myjava je ako kopaničiarska obec písomne doložená v roku 1392, kedy sa spomína ako Puszta Miava (ďalšie názvy: 1394 Puszta Meankov, 1436 Myawa, 1773 Miava a 1808 Myjawa). V roku 1436 sa spomína majer, ktorý sa nachádzal na území dnešného mesta. Bol to hospodársky dvor, ktorý patril pod panstvo Čachtice. Keďže jeho majiteľ chránil pôdohospodársku pôdu v jeho okolí, prvá dedina vznikla severnejšie, už v pásme hôr, na území súčasnej obce Stará Myjava. Dedina bola založená v roku 1586 vtedajším vlastníkom čachtického panstva Františkom Nádašdym. Prvotne ju osídlili obyvatelia utekajúci pred Turkami z južných častí dnešného Slovenska, najmä z Nitry, Hlohovca a Trnavy. Obec patrila postupne panstvu Čachtice a Branč. V roku 1570 dalo časť obce strážnické panstvo v chotárnom spore vypáliť, v roku 1621 ju vypálili a vyplienili ukrajinskí kozáci a v roku 1663 Turci vyvraždili alebo zajali 700 obyvateľov. Druhá vlna osídľovania územia prebehla v polovici 17.storočia počas valaskej kolonizácie. Nový útvar dostal pomenovanie Magna Miava, teda Veľká Myjava. Od roku 1693 patrila postupne viacerým zemepánom. Od roku 1695 patrila Erdödyovcom, od roku 1855 tu mali majetok Breunerovci a iní. Na začiatku 18.storočia (1704 a 1706) obec vypálili cisárske vojská, pretože obyvatelia sa pridali k povstalcom Františka II. Rákociho. Po bitke na Bielej Hore sa tu usadili českí husitskí a pobelohorskí emigranti a obyvatelia utekajúci pred Turkami. Z poddanských povinností sa vykupovali. Od 2.polovice 18.storočia sa obec vyvíjala ako poddanské mestečkom s právom jarmoku (v erbe mala rybu). V roku 1715 mala obec 69 poddanských a 61 želiarskych domácností, v roku 1720 mala 6 mlynov, v roku 1752 mala 248 a na kopaniciach 681 rodín, v roku 1787 mala 1123 domov a 8.387 obyvateľov, v roku 1828 mala 1.341 domov a 9.883 obyvateľov, v roku 1869 mala 9.637 obyvateľov, v roku 1880 mala 10.018 obyvateľov, v roku 1890 mala 9.997 obyvateľov, v roku 1900 mala 10.630 obyvateľov, v roku 1910 mala 10.063 obyvateľov, v roku 1921 mala 9.250 obyvateľov, v roku 1930 mala 9.323 obyvateľov, v roku 1940 mala 9.381 obyvateľov, v roku 1948 mala 9.935 obyvateľov, v roku 1961 mala 5.039 obyvateľov, v roku 1970 mala 6.684 obyvateľov, v roku 1998 mala 13.458 obyvateľov, v roku 1999 mala 13.452 obyvateľov, v roku 2000 mala 13.128 obyvateľov, v roku 2001 mala 13.023 obyvateľov, v roku 2002 mala 12.950 obyvateľov, v roku 2003 mala 12.790 obyvateľov, v roku 2004 mala 12.736 obyvateľov, v roku 2005 mala 12.655 obyvateľov, v roku 2006 mala 12.562 obyvateľov, v roku 2007 mala 12.439 obyvateľov, v roku 2008 mala 12.325 obyvateľov, v roku 2009 mala 12.242 obyvateľov, v roku 2010 mala 12.098 obyvateľov, v roku 2011 mala 11.983 obyvateľov, v roku 2012 mala 11.893 obyvateľov, v roku 2013 mala 11.894 obyvateľov, v roku 2014 mala 11.826 obyvateľov, v roku 2015 mala 11.740 obyvateľov, v roku 2016 mala 11.618 obyvateľov, v roku 2017 mala 11.497 obyvateľov, v roku 2018 mala 11.370 obyvateľov, v roku 2019 mala 11.298 obyvateľov, v roku 2020 mala 11.092 obyvateľov, v roku 2021 mala 10.973 obyvateľov, v roku 2022 mala 10.845 obyvateľov, v roku 2023 mala 10.695 obyvateľov a v roku 2024 mala 10.619 obyvateľov. V 1.polovici 19.storočia bola Myjava strediskom slovenského národného hnutia. V roku 1846 sa tu hralo 1.ochotnícke divadelné predstavenie v slovenčine. V septembri 1848 tu prebehlo 1.národné zhromaždenie na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, na ktorom bola vyhlásená Slovenská národná rada. V 18. a 19.storočí sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami (v roku 1786 tu bolo 80 majstrov pytlikárov), výrobou domáceho dreveného riadu a nástrojov. V roku 1783 si myjavskí pytlikári založili živnostenské spoločenstvo, ktoré malo 400 členov. Z Myjavy bolo veľa podomových obchodníkov. V chotári bolo približne 30 mlynov. Po roku 1918 časť obyvateľov odchádzala na sezónne poľnohospodárske práce. V roku 1937 tu začali budovať továreň na armatúry. Od konca 19.storočia až do polovice 20.storočia bolo na kopaniciach rozšírené paličkovanie čipiek. Do roku 1960 bola Myjava sídlom okresu. V 50.rokoch 20.storočia sa od Myjavy oddelilo viacero kopaníc, ktoré sa stali samostatnými obcami. V 2.polovici 20.storočia obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch. Myjava mala priznaný štatút mesta. Uznesením p2/c87/1990 účinným od 24.11.1990 jej bol tento štatút potvrdený.

História osídlenia územia

Osídlenie v medenej dobe (eneolit) v období 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l., nález sídliska z okruhu badenskej kultúry.

Nález zlatého nákrčníka z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0.

Mestské časti

Myjava

Turá Lúka

Prvá zmienka je z roku 1580, kedy sa spomína ako Turopole, Thura Luka (ďalšie názvy: 1808 Turá Lúka). Založil ju Melichar Basilides s manželkou Alžbetou rodenou Kasovou z Turovej vo Zvolenskej stolici, ktorý s celou rodinou zutekal pred Turkami na Záhorie, potom do Vrboviec a odtiaľ ako mlynár prišiel a v roku 1580 založil obec Nová Turá, neskôr Turá Lúka. Patrila hradu Branč a bola typickou kopaničiarskou obcou. V roku 1617 sa spomína tunajšie šindliarstvo. Občania sa v septembri 1672 vzbúrili proti násilnej rekatolizácii. V roku 1715 mala obec 86 domácností, v roku 1720 mala mlyn a 64 domácností, v roku 1752 mala 182 rodín a 144 na kopaniciach, v roku 1787 mala 406 domov a 2.736 obyvateľov, v roku 1828 mala 385 domov a 2.692 obyvateľov, v roku 1869 mala 2.705 obyvateľov, v roku 1880 mala 2.653 obyvateľov, v roku 1890 mala 2.603 obyvateľov, v roku 1900 mala 2.255 obyvateľov, v roku 1910 mala 2.210 obyvateľov, v roku 1921 mala 2.079 obyvateľov, v roku 1930 mala 2.394 obyvateľov, v roku 1940 mala 2.347 obyvateľov, v roku 1948 mala 2.334 obyvateľov, v roku 1961 mala 2.516 obyvateľov a v roku 1970 mala 2.543 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom a chovom dobytka. Rozšírené bolo aj košikárstvo, čipkárstvo a výšivkárstvo. V roku 1930 obec zasiahla povodeň. V 2.polovici 20.storočia časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Myjave, Brezovej pod Bradlom a Starej Turej. V minulosti samostatná kopaničiarska obec sa od roku 1980 stala miestnou časťou Myjavy.

Zaujímavosti v meste a okolí

Plastické panely na polyfunkčnom dome.

Fontány: Myjava v toku času, Pred spoločenským domom.

Historické budovy: Rodný dom architekta Dušana Samuela Jurkoviča, Budova evanjelickej fary.

Kostoly: Evanjelický kostol v Myjave, Evanjelický kostol v Turej Lúke, Kostol svätého Jána Nepomuckého, Kostol svätého Štefana Kráľa.

Kríže: Pri rímskokatolíckom kostole v Myjave, Pri rímskokatolíckom kostole v Turej Lúke.

Ľudová architektúra.

Múzeum Slovenských národných rád.

Pamätné tabule: Histórie evanjelického kostola v Myjave, Pavlovi Hajnóczymu, Hurbanovcom, Albertíny Jurenkovej, Dušana Samuela Jurkoviča, Danielovi Krmanovi, Na rímskokatolíckom kostole v Myjave, Obetiam holocaustu, Oslobodenia mesta, Prvého hasičského spolku, Karolovi Ľudovítovi Semianovi, Michala Šimonoviča, Borisovi Travencovi, Výstavby evanjelickej fary.