Lubina - Krížom-krážom Slovenskom

Poloha

Obec leží na severovýchodnom okraji celku Myjavská pahorkatina. Kataster obce zasahuje do celku Biele Karpaty, podcelky Javorinská hornatina a Bošácke bradlá. Leží na brehoch Kamečnice, severozápadne od okresného mesta.

Najvyšší bod: Veľká Javorina (970,0m).

Najnižší bod: Hladina rieky Kamečnica pri výtoku z katastra obce (256m).

História obce

Prvá písomná zmienka o obci je zo 7.marca 1392, kedy sa spomína ako Lubina (ďalšie názvy: 1920 Ľubina, 1927 Lubina). Vtedy uhorský kráľ Žigmund Luxemburský darovali Štiborovi zo Štiboríc celé panstvo Čachtice i s okolitými obcami. Patrila panstvu Čachtice. 15.storočie je v obci spojené s husitmi, v 17.storočí po bitke na Bielej hore na územie obce prišli českí exulanti a s ich príchodom sa začali rozvíjať remeslá, prichádzajú mlynári, stolári, hrnčiari a najmä súkenníci. V roku 1568 mala 15 usadlostí a 25 želiarov, v roku 1715 mala 94 domácností, 2 mlyny a vinice, v roku 1753 mala 148 a na kopaniciach 26 rodín, v roku 1787 mala 263 domov a 2.313 obyvateľov, v roku 1828 mala 138 domov a 2.376 obyvateľov, v roku 1869 mala 2.604 obyvateľov, v roku 1880 mala 2.779 obyvateľov, v roku 1890 mala 2.907 obyvateľov, v roku 1900 mala 3.191 obyvateľov, v roku 1910 mala 3.416 obyvateľov, v roku 1921 mala 3.264 obyvateľov, v roku 1930 mala 2.573 obyvateľov, v roku 1940 mala 2.979 obyvateľov, v roku 1948 mala 2.532 obyvateľov, v roku 1961 mala 2.685 obyvateľov a v roku 1970 mala 2.337 obyvateľov. Postupne získala výsadu štyroch jarmokov v roku. V roku 1848 obec vyhorela. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a výrobou súkna. Výrobou súkna bol položený základ k obchodovaniu s nám, tzv. „hauzírkam“, ktoré boli pre obyvateľov charakteristické. Z ľudových remesiel je známe kolárstvo, stolárstvo, tesárstvo, debnárstvo, výroba dreveného kuchynského riadu, pletenie lubových košov. Od polovice 18.storočia bolo rozšírené paličkovanie hodvábnych žihľavových čipiek, ktoré svojou vyspelosťou poukazujú na súvislosť s čipkami z Chorvátska a Benátok. V roku 1848 obec vyhorela. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia živili aj zhotovovaním drevených výrobkov a podomovým obchodom. Počas 2.svetovej vojny tu bolo sídlo partizánskeho štábu 2.Stalinovej brigády. V SNP padlo 80 občanov obce. Obec bola za pomoc partizánom vo februári 1945 vydrancovaná a sčasti vypálená. V 2.polovici 20.storočia väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Starej Turej a Novom Meste nad Váhom.

História osídlenia územia

Vykopávky z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. V lokalite Nehvanec, severozápadne od miestnej časti Hrnčiarové, sa našlo pri kopaní piesku žiarové pohrebisko lužickej kultúry s popolnicovými nádobami obloženými kamennými vencami a jedinečná bronzová spona spindlersfeldského typu.

Ďalšie nálezy, železná sekerka a ostroha, sa našli pri výskume slovanského pohrebiska z veľkomoravského obdobia (833 – 907).

Miestne časti

Hrnčiarové

Lubina

Miškech Dedinka

Zaujímavosti v obci a okolí

Historické budovy: Budova starej evanjelickej fary, Budova novej evanjelickej fary, Pamätný dom Miloša Uhra.

Evanjelický kostol.

Ľudová architektúra.

Pamätný ľudový dom.

Múzeum Rodný dom Samuela Štúra.

Pamätné tabule: Jozefa Ľudovíta Holubyho, Jozefa Ľudovíta Holubyho na Holubyho chate, Samuela Štúra, Miloša Uhra, Vrchu Javorina.