Poloha
Obec leží v severozápadnej časti okresu v Strážovských vrchoch, na brehoch rieky Bebrava.
Najvyšší bod: Baské (954,9m).
Najnižší bod: Hladina Bebravy pri výtoku z katastra obce (267m).
História obce
Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1332 v pápežských desiatkových zoznamoch. V roku 1481 sa spomína ako Slacynka (ďalšie názvy Kysseb Zlathyna, Zlathynka, 1598 Kys Zlatina, 1773 Mala Slatina, 1808 Slatinka, 1930 Slatinka nad Bebravou). Patrila panstvu Uhrovec. V roku 1598 mala mlyn, pílu a 8 domov, v roku 1720 mala 7 daňovníkov a mlyn, v roku 1784 mala 34 domov, 41 rodín a 212 obyvateľov, v roku 1828 mala 29 domov a 343 obyvateľov, v roku 1869 mala 267 obyvateľov, v roku 1880 mala 257 obyvateľov, v roku 1890 mala 283 obyvateľov, v roku 1900 mala 356 obyvateľov, v roku 1910 mala 471 obyvateľov, v roku 1921 mala 445 obyvateľov, v roku 1930 mala 386 obyvateľov, v roku 1940 mala 364 obyvateľov, v roku 1948 mala 287 obyvateľov, v roku 1961 mala 413 obyvateľov, v roku 1970 mala 397 obyvateľov a v roku 2019 mala 198 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním šafranu. V roku 1726 tu bola založená papiereň, ktorá bola vybavená parným strojom a strojom poháňaným vodou z jazera Vrchovište. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia živili pasienkárstvom, drevorubačstvom, ovocinárstvom, odchádzali na sezónne práce, mnohí sa vysťahovali. V roku 1933 bol v priestoroch papierne postavený mlyn a v roku 1936 tu bola namontovaná horizontálna píla. V 20.storočí časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Dubnici nad Váhom a Bánovciach nad Bebravou.
História osídlenia územia
Územie obce bolo osídlené už v mladom neolite (4.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.). Bolo tu objavené jaskynné sídlisko a kultové pohrebisko lengyelskej kultúry.
Sídlisko zo starej halštatskej doby (700 p. n.l. – 600 p. n.l.) z okruhu halštatskej kultúry.
Výšinné sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu.
Zaujímavosti v obci a okolí
Náučný chodník Slatinským krasom.
Turistické chodníky KST: 2423b, 2449, 8138.
