Poloha
Obec leží v Súľovských vrchoch v Podmanínskej pahorkatine.
Najnižší bod: Roháč (720,2m).
Najvyšší bod: Podskalský potok pri výtoku z katastra obce (350m).
História obce
História osídlenia územia obce siaha pravdepodobne až do obdobia útokov Tatárov v rokoch 1241- 1250, kedy sa na jej území a v okolí začali usídľovať prví slovanskí predkovia. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1330 ako Egedhazasnadasd. Vtedy sa v zmienke o určení chotárnych hraníc obec spomína ako possesio (obec). Ďalšie názvy: 1467 Podzkale, 1473 Poczkale, 1496 Podzkalye, 1773 Podskalje. Pôvodne bola obec majetkom Nitrianskej diecézy, o čom svedčí listina z roku 1392, v ktorej sa uvádza pravdepodobne prvý zistený svetský majiteľ obce, magister Mikuláš z Krnče, dvorský rytier. Neskôr (koncom 14.storočia) prešla do vlastníctva zemianskej rodiny Lieskovských, začas panstvu Košeca, potom rôznym zemanom (napríklad príslušníkom rodu Borčických na prelome 16. a 17.storočia alebo rodu Trsťanských a Taranzových). V roku 1598 mala obec 27 domov, 4 porty, 11 sedliackych rodín a 17 želiarskych, v roku 1784 mala 51 domov, v roku 1848 mala 46 domov a 441 obyvateľov, v roku 1869 mala 239 obyvateľov, v roku 1880 mala 262 obyvateľov, v roku 1900 mala 276 obyvateľov, v roku 1910 mala 268 obyvateľov, v roku 1921 mala 298 obyvateľov, v roku 1930 mala 283 obyvateľov, v roku 1940 mala 310 obyvateľov, v roku 1948 mala 310 obyvateľov, v roku 1950 mala 322 obyvateľov, v roku 1961 mala 355 obyvateľov, v roku 1970 mala 326 obyvateľov, v roku 2014 mala 120 obyvateľov, v roku 2016 mala 124 obyvateľov a v roku 2022 mala 144 obyvateľov a 91 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Začiatkom 20.storočia väčšina obyvateľstva odchádzala na sezónne poľnohospodárske práce do Čiech. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Považskej Bystrici a v Púchove. Do roku 1993 bola obec súčasťou obce Lieskov. Opatrením 235/1993 účinným od 1.7.1993 bola pôvodná obec zrušená a vznikli tri samostatné obce: Podskalie, Dolný Lieskov a Horný Lieskov.
História osídlenia územia
Lokalita Roháč, Veľké skaly bola predmetom archeologického výskumu v rokoch 2016 a 2018. Podarilo sa dokázať archeologické nálezisko v južnej časti Veľkých skál datované do viacerých období praveku, staroveku, stredoveku i novoveku. Najstaršie osídlenie v praveku je doložené v mladej (mladšej) bronzovej dobe (1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.) a neskorej bronzovej dobe (1.000 p. n.l. – 700/400 p. n.l.). Na rituálne aktivity zrejme lokalita slúžila v starej železnej dobe (halštatská doba) (700 p. n.l. – 400 p. n.l.). Výskum potvrdil osídlenie Podskalského Roháča aj v mladej železnej dobe (laténska doba) (400 p. n.l. – 0), v dobe sťahovania národov (380 – 500), vo včasnom (ranom) stredoveku (500 – 1.000), vo vrcholnom stredoveku (1.000 – 1.375) a v novoveku. Keďže sa nenašli pozostatky opevnenia, nie je zatiaľ možné s istotou určiť, o aký druh náleziska ide. Lokalita mohla slúžiť ako výšinné sídlisko alebo kultový areál, v iných obdobiach zasa na iné, bližšie nešpecifikované krátkodobé aktivity. Z nálezov sú k dispozícii kovové predmety rôznej funkcie: šperk, náradie, kultové predmety, mince a podobne.
Zaujímavosti v obci a okolí
Kaplnky: Kaplnka Panny Márie Snežnej, Kaplnka Panny Márie, Božia muka nad obcou, Svätého Jána Nepomuckého.
Kostol svätého Martina Biskupa z Tours.
Skalné okná na Podskalskom Roháči.
VCHÚ: CHKO Strážovské vrchy, CHVÚ Strážovské vrchy.
Náučný chodník „popod Skálie“.
Turistický chodník KST: 5584.
