Podskalský Roháč (NPR)

Druh: Národná prírodná rezervácia.

Poloha: Nachádza sa v celku Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly) v katastri obce Podskalie. Je súčasťou CHKO Strážovské vrchy a ÚEV Strážovské vrchy (SKUEV0256).

Rozloha: 1.055.700m2.

Ochrana: Vyhláškou 83/1993 o štátnych prírodných rezerváciách z 23.3.1993 bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu. V čase vyhlásenia mala ako lesný porast výmeru 105,57ha. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená.

Opis: Ochrana výrazného, takmer 2km dlhého, skalného hrebeňa nad obcou Podskalie, budovaného karbonátickými zlepencami, ktoré zvetrávajú do rôznych skalných útvarov v podobe mohutných skalných veží, štíhlych ihiel evokujúcich dobytčie rohy, bášt, menších okien, tunelov, rebier a širokcýh a takmer kolmých skalných stien. Hrebeň tvorí vrch Roháč (720,2m) spoločne so susedným vrcholom Veľké skaly (628,0m). Po oboch stranách hrebeňa sa nachádzajú stráne s výraznými skalnými stupňami a bralami, čo značne znižuje prístupnosť územia NPR. Tvorí najjužnejšie situované maloplošné chránené územie v geomorfologickom celku Súľovské vrchy, pretože ju z hľadiska geologickej stavby budujú karbonátické zlepence a brekcie veľmi podobné súľovským. Medzi okruhliakmi tu dominujú dolomity a v malom podiele sú zastúpené aj vápence. Nachádzajú sa tu aj mohutné bralá s niekoľko metrov vysokými, strmými, až kolmými stenami. Smerom na juhovýchod zlepence transgresívne prekrývajú slienité vápence a slieňovce križnianskeho príkrovu. Ako príkrov pokračuje, vrstevnatosť je nezreteľná a tmel zlepencov je karbonátický. Reliéf v juhozápadnej časti, výstižne nazvanej Osobitá, je veľmi členitý, vytvára skalné mesto s rozličnými skalnými útvarmi ako ihly, veže, bašty. Ďalej pokračuje zalesneným hrebeňom, v ktorom sa nachádza aj hlavný vrchol Roháč (720,2m). Keďže vrcholových kót s takýmto názvom je v CHKO viac, dostala táto rezervácia názov podľa obce, nad ktorou sa vypína. Dôvodom ochrany je výskyt teplomilnej vegetácie na vápencovom substráte, kde sa vytvorili prirodzené lesné a nelesné spoločenstvá a taktiež hodnotná anorganická zložka reprezentovaná najmä pozoruhodnými skalnými útvarmi (bašty, piliere, veže, kulisové výčnelky, skalné okná) tvoriace miniatúrne, ale pôsobivé skalné mesto so zachovalými skalnými zoocenózami. Územie je floristicky bohaté, pestrosť vegetačného krytu násobí prítomnosť endemitov, reliktov, prealpínskych a dealpínskych prvkov a zriedkavých, ohrozených a chránených druhov. Nachádza sa tu až 67 druhov nižších rastlín a až 253 druhov vyšších rastlín. V minulosti sa porasty využívali na pastvu. Najcharakteristickejšie jarné druhy v NPR sú poniklec slovenský, prvosienka holá a poniklec prostredný, ktorý je zákonom chránený. Žije tu sokoľ sťahovavý a výr skalný. Z poľovnej raticovej zveri sa tu vyskytuje srnec hôrny, jeleň lesný, diviak a muflón. Srstnatá zver je zastúpená líškou hrdzavou, kunou skalnou, jazvecom a sporadicky sa tu vyskytuje aj medveď hnedý. Podskalský Roháč je výrazným estetickým geomorfologickým útvarom so zachovaným pôvodným rastlinstvom a živočíšstvom. Cez prírodnú rezerváciu vedie chodník Podskalský Roháč.