Druh: Národná prírodná rezervácia.
Poloha: Nachádza sa v celku Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly) v katastri obce Podskalie. Je súčasťou CHKO Strážovské vrchy a ÚEV Strážovské vrchy (SKUEV0256).
Rozloha: 1.055.700m2.
Ochrana: Vyhláškou 83/1993 o štátnych prírodných rezerváciách z 23.3.1993 bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu. V čase vyhlásenia mala ako lesný porast výmeru 105,57ha. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená.
Opis:
Geologické zloženie: Ochrana výrazného, takmer 2km dlhého, skalného hrebeňa nad obcou Podskalie, budovaného karbonátickými zlepencami, ktoré zvetrávajú do rôznych skalných útvarov v podobe mohutných skalných veží, štíhlych ihiel evokujúcich dobytčie rohy, bášt, menších okien, tunelov, škrapov, skalných dier, rebier a mohutných brál so širokými, strmými až kolmými, niekoľko metrov vysokými skalnými stenami. Nachádza sa tu približne 20 jaskýň. Viaceré sa vyskytujú práve v časti vstupu na Veľké Skálie, ďalšie možno nájsť na opačnej strane hrebeňa. Hrebeň tvorí na severe vrch Roháč (720,2m) spoločne so susedným južným vrcholom Veľké skaly (628,0m). Po oboch stranách hrebeňa sa nachádzajú stráne s výraznými skalnými stupňami a bralami, čo značne znižuje prístupnosť územia NPR. Tvorí najjužnejšie situované maloplošné chránené územie v geomorfologickom celku Súľovské vrchy, pretože ju z hľadiska geologickej stavby budujú karbonátické zlepence a brekcie veľmi podobné súľovským. Medzi okruhliakmi tu dominujú dolomity a v malom podiele sú zastúpené aj vápence. Smerom na juhovýchod zlepence transgresívne prekrývajú slienité vápence a slieňovce križnianskeho príkrovu. Ako príkrov pokračuje, vrstevnatosť je nezreteľná a tmel zlepencov je karbonátický. Reliéf v juhozápadnej časti, výstižne nazvanej Osobitá, je veľmi členitý, vytvára skalné mesto s rozličnými skalnými útvarmi ako ihly, veže, bašty. Ďalej pokračuje zalesneným hrebeňom, v ktorom sa nachádza aj hlavný vrchol Roháč (720,2m). Keďže vrcholových kót s takýmto názvom je v CHKO viac, dostala táto rezervácia názov podľa obce, nad ktorou sa vypína. Dôvodom ochrany je výskyt teplomilnej vegetácie na vápencovom substráte, kde sa vytvorili prirodzené lesné a nelesné spoločenstvá a taktiež hodnotná anorganická zložka reprezentovaná najmä pozoruhodnými skalnými útvarmi (bašty, piliere, veže, kulisové výčnelky, skalné okná) tvoriace miniatúrne, ale pôsobivé skalné mesto so zachovalými skalnými zoocenózami. Podskalský Roháč je výrazným estetickým geomorfologickým útvarom so zachovaným pôvodným rastlinstvom a živočíšstvom. Cez národnú prírodnú rezerváciu vedie Chodník Podskalský Roháč.
Vývoj územia: Súčasnú podobu dala územiu najmä posledná doba ľadová. Bola chladnejšia a suchšia. Skalnaté svahy Podskalského Roháča sú kvôli plytkým pôdam a južnej orientácii dodnes veľmi suché. To umožnilo, aby tu prežívala flóra a fauna, ktorá bola počas ľadovej doby rozšírená na väčších územiach. Prírodovedná hodnota skalných stepí a lesostepí územia spočíva v prítomnosti biotopov, ktoré sa u nás do dnešnej doby zachovali iba maloplošne a hostia veľa vzácnych a starobylých organizmov. Niektoré tu sa vyskytujúce chladnomilné druhy nájdeme v súčasnosti hojnejšie iba vo vyšších pohoriach (Malá Fatra, Veľká Fatra, Tatry). Vo vlhkejších a teplejších obdobiach, ktoré nasledovali po dobe ľadovej sa sem postupne šírili dreviny, najskôr liesky, lipy, borovice a nakoniec buky, ktoré dnes pokrývajú väčšinu územie. V období otepľovania a šírenia lesa stúpal aj vplyv človeka, ktorý na svoje prežitie potreboval drevo a dostatok potravy. Rozširoval plôšky pôvodného bezlesia. Pasúce sa stáda boli donedávna takmer všade, aj na dnes nepredstaviteľne strmých svahoch a kopcoch. V poslednom období sa tradičné hospodárenie našich predkov radikálne zmenilo. Malé políčka sa zmenili na obrovské lány a neskôr na vysiate druhovo chudobné lúky. Mokrade boli odvodnené, menej výhodné suchšie pasienky zostali opustené, prípadne na ne boli vysadené nepôvodné dreviny. Paradoxne, práve človek ako pastier a poľnohospodár v dávnej minulosti prispel k vytvoreniu obdivuhodnej rozmanitosti vzácnych nelesných biotopov, hoci to urobil nevedome.
Lesné porasty: Najrozšírenejšími lesnými drevinami sú smrek obyčajný, borovica lesná, buk lesný a dub letný. Z nepôvodných vysadených drevín sú to smrekovec opadavý a borovica čierna. Z nižších drevín je to borievka obyčajná. Najrozšírenejšie sú trnkové kroviny a lieska obyčajná. V minulosti sa veľká časť územia spásala, avšak časom sa pasienky prestali využívať a začali postupne zarastať krovinami. Zo vzácnych krov sa tu nachádza muchovník vajcovitý, dráč obyčajný a niekoľko druhov ruží. Vápenaté podložie vyhovuje drieňu obyčajnému a jarabine mukyňovej. Lesné spoločenstvá tvoria porasty vápnomilných bukových lesov. Pre ne sú typické lesné druhy z čeľade vstavačovité ako hniezdovka hlístová, prilbovky a kruštíky. V preriedených porastoch borovice lesnej sa tiež vzácne vyskytujú orchidey: hmyzovník muchovitý, hmyzovníky holubyho, vstavač bledý. Na vrcholovej plošine rastie niekoľko starobylých exemplárov teplomilného duba plstnatého, ktorý tu má severnú hranicu rozšírenia v rámci Slovenska.
Flóra: Skaly sú obrátené južným smerom, preto v nich odolávajú xerotermné rastliny, ktoré sú schopné odolávať dlhodobému suchu a extrémnym teplotám. Územie je floristicky bohaté, pestrosť vegetačného krytu násobí prítomnosť endemitov, reliktov, prealpínskych a dealpínskych prvkov a zriedkavých, ohrozených a chránených druhov. Nachádza sa tu až 67 druhov nižších rastlín a až 253 druhov vyšších rastlín. Rastú tu lišajníky, machorasty, drobné paprade: slezinníky, pľuzgiernik krehký a niekoľko druhov sukulentov: rozchodníky, rozchodníkovec najväčší, skalničník guľkovitý. Na miestach s chladnejšou mikroklímou sa vyskytuje aj niekoľko horských druhov kvitnúcich skoro na jar, ktoré sú pre túto NPR najcharakteristickejšie: poniklec slovenský, prvosienka holá uhorská (má tu jednu zo svojich najnižšie položených lokalít na Slovensku) a poniklec prostredný, ktorý je zákonom chránený. Keďže zlepencové skaly podliehajú erózii, na miestach s hlbšou pôdou sa vyskytujú zapojené travinnobylinné porasty s prevládajúcimi trávami a ostricami, ako je ostrevka vápnomilná, kostrava tvrdá, ostrica nízka. Na niektorých miestach sa vyskytuje dekoratívna tráva kavyľ Ivanov. Charakteristickými kvetmi sú napríklad klinček včasný, guľôčka bodkovaná, devätorka rozprestretá, devätorník veľkokvetý, ľan žltý a horec krížatý. V minulosti sa porasty využívali na pastvu.
Fauna: Na oslnených trávnatých skalnatých svahoch je možné v priebehu leta pozorovať množstvo koníkov modrokrídlych sa koníkov červenokrídlych. V priebehu júnových večerov možno natrafiť na nášho najväčšieho chrobáka roháča veľkého, pokojnú symbiózu dotvára svietivka svätojánska. Z denných motýľov tu žije vidlochovost ovocný a vidlochvost feniklový. Veľmi cenný je výskyt vzácnejších a na mnohých lokalitách už vyhynutých modráčikov. Žije tu modráčik ďatelinový, modráčik vikový a modráčik horcový. Ďalej sa tu vyskytuje fúzač alpský, salamandra škvrnitá. Prostrediu oslnených skalnatých svahov sú dobre prispôsobené jašterica múrová a užovka hladká. Z cicavcov tu žije plch sivý, mačka divá a rys ostrovid. Z poľovnej raticovej zveri sa tu vyskytuje srnec hôrny, jeleň lesný, diviak a na vyššie položených lúčkach aj muflón. Srstnatá zver je zastúpená líškou hrdzavou, kunou skalnou, jazvecom a sporadicky sa tu vyskytuje aj medveď hnedý. Na území žije sokol sťahovavý, výr skalný, myšiarka ušatá a ďateľ bielochrbtý. Územie je súčasťou CHVÚ Strážovské vrchy.
