Brezová pod Bradlom - Krížom-krážom Slovenskom

Poloha

Mesto leží na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Leží na sútoku tokov Brezovský potok a Bystrina v juhozápadnej časti okresu.

Najvyšší bod: Severný svah vrchu Klenová (585,0m) v nadmorskej výške 583m.

Najnižší bod: Hladina Brezovského potoka pri výtoku z katastra mesta (247m).

História mesta

Prvá písomná zmienka o obci Brizoua je už z 13.storočia z roku 1262, kedy sa v donačnej listine uhorského kráľa Bela IV. spomína ako villa apud fluvium Brizoua (Brezoua), teda územie v okolí potoka Brezová. Kráľ v nej Zochudovi a jeho bratom Serafínovi, Deršovi a Ladislavovi daruje dve zeme svojho Nitrianskeho hradu: Záhorec (Zahurch) a Šterusy (Cheteruch). V roku 1270 sa dedina Brezová opäť spomína v listine kráľa Štefana V. Potom sa územie takmer na 300 rokov vyľudnilo a ďalšia písomná zmienka je až v roku 1568. Nespomína sa ani v listinách z rokov 1392, 1394, 1434, 1436, 1452, 1531 a 1549, ktoré sa týkali územia obce. Osadu pravdepodobne znovu založili utečenci pred Turkami z južného Slovenska asi v polovici 16.storočia a zo severného Slovenska v rámci valaskej kolonizácie. Ďalšie názvy: 1568 Brezowa, 1773 Brezová, 1928 Brezová pod Bradlom. Ako poddanská obec patrila hradnému panstvu Čachtice, Erdödyovcom, Révayovcom a Čákiovcom. V roku 1598 mala obec 111 domov, v roku 1661 mala 148 rodín, 4 tkáčov, 4 mlynárov, obuvníkov, mäsiarov a garbiarov, v roku 1639 mala štyri funkčné a štyri nefunkčné mlyny. V roku 1706 tu na Brezovej na lúkach Brezovky porazili Rákociho povstalci cisárske vojsko. V roku 1709 dostala obec od panovníka Jozefa I. výsady mestečka s jarmočným právom. V 18.storočí prudko rástol počet obyvateľov. V roku 1715 mala obec 133 domácností, v roku 1720 mala 8 mlynov, v roku 1750 mala 385 poddanských a 315 kopaničiarskych rodín a v roku 1787 mala 605 domov a 5.309 obyvateľov. V roku 1816 mala obec 4.290 obyvateľov, v roku 1828 mala 902 domov a 6.313 obyvateľov, v roku 1837 mala 6.325 obyvateľov, v roku 1869 mala 3.644 obyvateľov, v roku 1880 mala 3.459 obyvateľov, v roku 1890 mala 3.523 obyvateľov, v roku 1893 mala 5.689 obyvateľov, v roku 1900 mala 3.479 obyvateľov, v roku 1910 mala 3.201 obyvateľov, v roku 1921 mala 3.247 obyvateľov, v roku 1930 mala 3.120 obyvateľov, v roku 1938 mala 3.188 obyvateľov, v roku 1940 mala 2.952 obyvateľov, v roku 1948 mala 3.031 obyvateľov, v roku 1961 mala 3.222 obyvateľov, v roku 1970 mala 3.503 obyvateľov, v roku 2009 mala 5.307 obyvateľov, v roku 2011 mala 5.230 obyvateľov, v roku 2012 mala 5.212 obyvateľov, v roku 2013 mala 5.162 obyvateľov, v roku 2014 mala 5.117 obyvateľov, v roku 2015 mala 5.084 obyvateľov, v roku 2016 mala 5.068 obyvateľov, v roku 2017 mala 4.997 obyvateľov, v roku 2018 mala 4.957 obyvateľov, v roku 2019 mala 4.883 obyvateľov, v roku 2020 mala 4.907 obyvateľov, v roku 2021 mala 4.822 obyvateľov, v roku 2022 mala 4.738 obyvateľov, v roku 2023 mala 4.679 obyvateľov a v roku 2024 mala 4.615 obyvateľov. V roku 1787 sa kopanice Košariská a Priepasné oddelili od Brezovej a stali sa samostatnou obcou, ale v roku 1799 boli opäť pripojené. Osamostatnili sa opäť v roku 1926, kedy sa utvorili obec Košariská-Priepasné. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä chovom a predajom dobytka, a remeslami (pracovali tu cechy: obuvníci, garbiari, ševci, mäsiari, čižmári, súkenníci). Brezová sa v 1.polovici 19.storočia stala jedným z najdôležitejších centier výroby kože na Slovensku. V 19.storočí bola obec tiež jedným z najdôležitejších centier slovenského národno-uvedomovacieho hnutia najmä pôsobením J. M. Hurbana a S. Jurkoviča. Dňa 28.apríla 1848 tu J. M. Hurban vyhlásil Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej požadujúce slovenčinu v úradnom styku, slovenské školy, slovenských poslancov v sneme a iné. V septembri v roku 1848 sa tu formovali oddiely slovenských dobrovoľníkov a Brezová sa stáva centrom Slovenského povstania. V 2.polovici 19.storočia je Brezová evidovaná ako veľká obec. Garbiarstvom sa v rokoch 1860-1890 zaoberalo asi 300 majstrov, 40 učňov a 40 tovarišov. V 60.rokoch 19.storočia tu vznikajú továrne na čistenie vlny ako jediné v Uhorsku. Obec po roku 1890 najmä v dôsledku továrenského spracovania koží a úpadku garbiarskeho remesla trpela nezamestnanosťou a narastalo vysťahovalectvo. Začiatkom 20.storočia vznikli menšie garbiarske podniky, v prevádzke bola likérka, pradiareň a tkáčovňa. V roku 1954 tu bola vybudovaná továreň na výrobu kovových tkanín, ku ktorej neskôr pribudla výroba sietí, pružín, strojov a čalúneného nábytku. V roku 1966 získala Brezová štatút mesta. V 2.polovici 20.storočia obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch. Uznesením p2/c87/1990 účinným od 24.11.1990 bol Brezovej pod Bradlom potvrdený štatút mesta.

História osídlenia územia

Archeologické nálezy na vrchu Baranec (378,2m) z medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l. Bola tu odkrytá výšinná, pravdepodobne palisádou opevnená osada ľudu bošáckej skupiny. Jej opevnenie na južnej strane výšiny podľa výsledkov plošne neveľkého zisťovacieho výskumu pozostávalo azda zo zdvojenej palisády osadenej do žľabov členených samostatnými kolovými jamami, ktorá lemovala mimoriadne strmý svah Baraneckej doliny tak, že sledovala jej nepravidelný okraj. Zistiť, či opevnenie súvislo obklopovalo celú východnú časť Baranca a aký bol charakter jeho vnútornej zástavby, umožní však len prípadný budúci archeologický výskum. Našla sa tu medená sekerka, kamenný brúsik, zrekonštruovaná spodná časť zdobenej vázovitej alebo amforovitej nádoby, kamenná drviaca podložka či vrypmi zdobený keramický praslen.

Nálezy zo starej (staršej) bronzovej doby z obdobia 2.300 p. n.l. – 1.600 p. n.l. Kostrové pohrebisko v lokalite Štverník odhalené v roku 1922 je so svojou výškou viac ako 300m najvyššie položeným z dosiaľ známych nálezísk nitrianskej skupiny. Nálezy článkov náhrdelníkov z kostí, náušnice a dvoch prsteňov. Kamenné nástroje z pochádzajú z viacerých lokalít. Nález sklenej vrúbkovanej perly v roku 1946.

Do obdobia neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l – 700/400 p. n.l.) je predbežne zaraditeľných niekoľko črepov, pochádzajúcich z Ostrieža nad južným koncom Brezovej. Archeológovia tu zistili stopy jednoduchého opevnenia, rámcovo datovaného do 15.storočia. Opevnenie pravdepodobne slúžilo menšej posádke ako strážny alebo oporný bod. Našli sa tu visiaci zámok krabičkového typu, časť kovania pošvy meča, úlomok podkovy, ťažký kovaný hrot strely do mechanickej strelnej zbrane či črepy z keramiky.
Nálezy zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l. z okruhu halštatskej kultúry.

Mestské časti

Brezová pod Bradlom

Hurbanova Dolina

Zaujímavosti v meste a okolí

Fontána.

Historické budovy: Pamätný dom hurbanovcov, Budova evanjelickej fary, Spolkový dom.

Kostoly: Evanjelický kostol, Najsvätejšej Trojice.

Kríž pred rímskokatolíckou farou.

Ľudová architektúra: Remeselnícky dom.

Pamätné tabule: Hurbanovcom, Samuelovi Jurkovičovi, Jánovi Pravoslavovi Leškovi, Oslobodenia mesta, Hrdinom 2.svetovej vojny, Tomášovi Tvarožekovi, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, Tvorcom filmu Jánošík, Výročia vzniku Československa.

Pamätníky, pomníky a pamätné miesta: Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika, Dejinný pamätník bojov, Pomník slobody s bustou Jozefa Miloslava Hurbana, Pomník Jana Husa, Pamätník rokov 1848-1849, Pamätník Jánovi Papánkovi, Pamätník Jána Reptu, Pamätník SNP v Hurbanovej doline, Pamätník Štefanovi Osuskému, Panteón osobností.

Významné hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky: Hrob Dušana Jurkoviča, Hrob s náhrobníkom Samuela Jurkoviča.