Národná kultúrna pamiatka Pomník s bustou vyhlásená v roku 1963. Pomník s bustou Majstra Jana Husa je najstarším pomníkom v meste a jediným pomníkom venovaným Janovi Husovi na Slovensku. Odhalený bol 9.júla 1922 pôvodne v lokalite Horný rad. Bol darom Kostnickej jednoty z Prahy slovenským evanjelikom. Biskup Samuel Zoch odporučil umiestniť ho na Brezovú. Dovoz a postavenie pomníka boli potom už v réžii Brezovej. V uvedený deň slávností, ktoré začali vychádzkou na vrch Bradlo (543,1m) k hrobu Milana Rastislava Štefánika a pokračovali kázňou v evanjelickom kostole, pomník odhalil biskup západného dištriktu evanjelickej cirkvi a.v. Samuel Zoch. Autorom pomníka je akademický sochár František Fabiánek z Boskovic, ktorý študoval sochárstvo na akadémii v Prahe u profesora Jozefa Václava Myslbeka a neskôr absolvoval aj študijný pobyt v Paríži u Augusta Rodina. Už v skoršom období ho František Fabiánek v rovnakom prevedení dvakrát vyhotovil pre Hradec Králové (odhalené boli v rokoch 1912 a 1914). Pri výstavbe sídliska v lokalite Horný rad pomníku hrozilo poškodenie a tak bol v júni 1988 preložený na dnešné miesto. Dňa 29.júna 1988 bol opätovne odhalený, pravda už pri skromnejšej slávnosti než v roku 1922. Pri príležitosti premiestnenia boli pravdepodobne na ňom umiestnené nové repliky pamätných tabúľ. O dva roky bol v okolí pomníka zriadený park. V septembri až decembri 2015 bolo realizované komplexné reštaurovanie objektu sochármi Jánom Fečom a Andrejom Baníkom, v rámci ktorého bola vyhotovená kópia piliera aj busty. Pieskovcový pomník Jana Husa pozostáva kompozične z troch častí, a to z trojstupňovej schodiskovej základne približne na štvorcovom pôdoryse, jednoduchého hranolového pylónu a busty Majstra Jana Husa. Jednotlivé schodiskové stupne a pilier boli realizované ako monolity odliate z umelého kameňa. Ich povrch bol sochársky štruktúrovaný štokovaním a farebne tónovaný. Busta Majstra Jana Husa osadená na vrchu piliera má hlavu sklonenú nabok. Asketicky prepadnutú tvár s výraznými lícnymi kosťami a hlboko vsadenými očami lemujú polodlhé vlasy sčesané na pútec. Spadajú mu na plecia a akoby plynule prechádzajú do mäkko modelovanej brady. Vnútorné utrpenie zvýrazňujú aj horizontálne vrásky na čele. Vedľa sklonenej hlavy sa týči nepravidelne tvarované vertikálne brvno hranice, o ktoré bol Hus priviazaný počas svojho umučenia. Na všetkých štyroch stranách podstavca sú umiestnené tabule s nápismi. Na čelnej južnej tabuli je nápis: „Ján Hus, mučedník pravdy Kristovej, upálený v Kostnici r. 1415“, na východnej tabuli je nápis: „Poznajte pravdu a pravda vás vyslobodí. Kristus (Ján 8,32)“, na severnej tabuli je nápis: „Na pamiatku oslobodenia venovala Kostnická jednota, Ústredie československých evanjelikov v Prahe. Postavené 6.VII.1922 nákladom ev. a.v. cirkve brezovskej“, na západnej tabuli je nápis: „Milujte se vespolek a stůjte v jednote, M. J. Hus“. Použitý rukopis a forma spodobenia Husa majú impresionisticko–expresívny charakter. Pomník reprezentuje kvalitnú ukážku exteriérového kameňosochárstva prvých desaťročí 20.storočia na Slovensku a dokladá historicko–spoločenské spojenie medzi českou a slovenskou evanjelickou cirkvou, ktoré nadväzuje na dlhú tradíciu osídľovania okolia Brezovej pod Bradlom českými exulantmi v pobielohorskom období. Českí evanjelici venovali slovenským pomník pripomínajúci významnú osobnosť českých dejín, predchodcu Lutherovej reformácie Majstra Jána Husa ako pamiatku na vznik prvej Československej republiky. Majster Jan Hus (1371-1415) bol reformátorom a kritikom morálneho úpadku vtedajšej cirkvi. V roku 1400 bol vysvätený za kňaza. Vystupoval proti neporiadkom v cirkvi a spoločnosti a tak sa dostal do nemilosti vysokého kléru a kráľa Václav IV. Na naliehanie cisára Žigmunda bol do nemeckej Kostnice (Konstanz) zvolaný koncil, ktorý mal ukončiť schizmu cirkvi (traja úradujúci pápeži súčasne). Jan Hus na koncil cestoval s ochranným Žigmundovým listom, ale ten nezabránil, aby ho koncil odsúdil na smrť upálením, pretože Hus nezľavil zo svojich názorov. Rozsudok vykonali hneď v deň odsúdenia 6.júla 1415. Pomník sa nachádza južne od centra Brezovej pod Bradlom na ulici J. M. Hurbana, na križovatke s ulicou Odbojárov v Husovom parku. Národnú kultúrnu pamiatku tvoria viaceré pamiatkové objekty:
Kópia piliera. Kópia secesného piliera z mramoru, kameňa a železa bola vyhotovená v roku 2015. Pilier má štvorcový pôdorys. Jej autorom je sochár Ján Fečo.
Busta. Secesná busta reformátora Majstra Jana Husa (1371-1415) pochádza z roku 1922. Opravovaná bola v rokoch 1988 a 2015. Osadená je na štvorcovom pilieri. Jej autorom je akademický sochár František Fabiánek z Boskovic. Originál busty sa nachádza v priestoroch mestského úradu na Námestí M. R. Štefánika 1.
Kópia busty. Kópia secesnej busty Majstra Jana Husa bola vyhotovená v roku 2015. Osadená je na kópii piliera. Jej autorom je sochár Ján Fečo.
GPS poloha: 48°39’40.017″N 17°32’24.164″E.
