Astronóm, politik, vojenský letec, jedna z najvýznamnejších osobností moderných česko-slovenských dejín v oblasti politickej diplomacie a vedy. Narodil sa 21.7.1880 v obci Košariská, zahynul 4.6.1919 v obci Ivanka pri Dunaji (pochovaný je v mohyle na vrchu Bradlo). Otec, evanjelický kňaz a národovec Pavol Štefánik (1844-1913), matka Albertína, rodená Jurenková (1853-1928). Mal 11 súrodencov. V rokoch 1886-1889 navštevoval ľudovú školu v Košariskách, v lete 1889 sa podučil maďarčinu v Šamoríne, v rokoch 1890-1892 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, v rokoch 1893-1894 na gymnáziu v Šoprone a gymnázium skončil v Sarvaši (maturoval v roku 1898). V rokoch 1898-1900 študoval stavebné inžinierstvo na technike v Prahe. Zapojil sa vtedy do práce v spolku slovenských vysokoškolákov Detvan, bol jeho tajomníkom a neskôr predsedom. V rokoch 1900-1904 astronómiu a matematiku na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (v letnom semestri 1902 v Zürichu).
Na Karlovej univerzite obhájil dizertáciu o novej hviezde v súhvezdí Cassiopeia, stal sa PhDr. Počas pobytu v Prahe ho zaujal profesor T. G. Masaryk a stal sa horlivým stúpencom jeho filozofického učenia. Stal sa presvedčeným stúpencom česko-slovenskej vzájomnosti a dospel k presvedčeniu o nutnosti česko-slovenskej spolupráce. V roku 1901 sa zúčastnil na dôvernej schôdzi hlasistov v Uhorskej Skalici. V lete v roku 1902 odcestoval zo Švajčiarska do Talianska, kde navštívil viaceré hvezdárne a knižnice. 12.októbra 1904 bol promovaný na doktora filozofie. Na chvíľu sa vrátil domov, navštívil brata v Palanke (Juhoslávia) a na jeseň 1904 odišiel cez Prahu do Paríža, kde v roku 1905 začal pracovať ako asistent u astrofyzika J. Janssena v hvezdárni Meudon a až do roku 1914 sa venoval vedeckému bádaniu (pozorovania Mont Blanc – prvýkrát naň vystúpil 20.júna 1905, vystúpil naň celkom osemkrát, Španielsko – pozoroval tu úplné zatmenie Slnka, Turkestan, Alžírsko – meteorologické merania, Tahiti – pozoroval Halleyovu kométu a venoval sa výstavbe meteorologických staníc, Vavau na Novom Zélande – pozoroval zatmenie Slnka, Fidži, Austrália, Brazília – pozoroval Slnko, Maroko), od roku 1912 už ako francúzsky občan. V roku 1914 bol francúzskym prezidentom vyznamenaný Rytierskym rádom Čestnej légie. V rokoch 1914-1918 pôsobil v službách francúzskej armády a diplomacie. Absolvoval letecký výcvik v Chartres a výcvik v stíhacej divízii (podporučík) a v roku 1915 bol odvelený na front. V septembri ako poručík bol odvelený na srbský front, kde ťažko ochorel. Neskôr bol postupne povýšený ma kapitána, majora a podplukovníka, v roku 1918 sa stal brigádnym generálom. Začiatkom decembra 1915 sa vrátil do Paríža, kde sa zoznámil s E. Benešom. Organizovali zahraničný odboj, v roku 1916 vytvorili Národnú radu krajín českých, neskôr premenovanú na Česko-slovenskú národnú radu. Začiatkom apríla 1916 odišiel do Talianska, kde pokračoval v službe vojnového letca. Koncom júla 1916 odišiel do Ruska s cieľom získať súhlas na budovanie samostatného československého vojska, urovnať spory medzi československými krajanskými organizáciami a zapojiť ich do jednotného zahraničného odboja, čo sa mu aj podarilo (Kyjevská dohoda 29.8.1916). Začal formovať samostatnú československú armádu (kvôli tomu precestoval Londýn, Paríž, Rím, USA). Vo februári 1918 odcestoval v hodnosti podplukovníka do Talianska, kde 21.4. podpísal zmluvu o ustanovení samostatnej československej armády v Taliansku, za čo dostal hodnosť generála. V auguste 1918 sa vydal na cestu cez USA a Japonsko na náročnú cestu k légiám na Sibíri. Do Vladivostoku pricestoval 15.11.1918 v čase, keď už bola vyhlásená Česko-Slovenská republika a skončila sa 1.svetová vojna. Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany a od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády. Posledné diplomatické rokovania viedol v Taliansku, odkiaľ 4.6.1919 odletel na dvojplošníku Caproni spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom z letiska pri Udine. Lietadlo sa zrútilo a M. R. Štefánik pri návrate do vlasti zahynul.