Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1992. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Tolerančný patent vydaný cisárom Jozefom II. z roku 1781 umožnil obci, kde sa našlo aspoň 100 evanjelických rodín, postaviť si kostol, faru a školu. Preto prvý kňaz Ondrej Lekény začal v roku 1783 so stavbou tolerančného kostola, ktorý bol dokončený v roku 1784. Bola to klasicistická stavba bez veže. Tá bola ku kostolu pristavaná v roku 1795 a do roku 1799 do nej postupne boli umiestnené zvony. V kostole pôsobil i známy národovec Jozef Miloslav Hurban, ktorý bol v cirkevnom zbore kaplánom v rokoch 1840-1843. Vzhľadom na statické poruchy objektu a malú kapacitu bol v roku 1868 pravdepodobne okrem veže pôvodný kostol celý rozobratý. Dňa 5.mája 1868 bol položený základný kameň nového kostola. Postavený bol v rokoch 1868-1873 v novoklasicistickom štýle a vybavený bol novobarokovým zariadením. Posvätil ho biskup Ľudovít Geduly 16.novembra 1873. V roku 1893 ho upravili do novorománskeho štýlu. V roku 1898 bola nadstavaná veža a v rokoch 1948-1960 bola realizovaná generálna obnova objektu. V rokoch 1971-1973 bol kostol upravený. V rokoch 2003-2004 prešiel zásadnou rekonštrukciou fasády. V roku 2005 bol opravený aj interiér kostola. Je to sieňová trojloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, polygonálnym záverom presbytéria, postrannými prístavbami na východe a vstavanou šesťpodlažnou vežou na západe. Siene sú oddelené mohutnými piliermi, ktoré prestupujú emporu a vedú do výšky zaklenutia. Zaujímavosťou stavby je symbolika ukrytá v jej architektonickom riešení. Kostol má tri lode, čo značí trojjedinosť Boha Otca, Syna a Ducha Svätého, dvanásť nosných pilierov ako 12 apoštolov, päť vchodov ako 5 kníh Mojžišových a šesťdesiatšesť okien ako 66 kníh Biblie. Fasády sú horizontálne previazané vysokým soklom, priebežným kladím a bohato profilovanou korunnou rímsou. Vertikálne členenie tvoria v pravidelnom rytme pilastre, medzi ktorými sú na bočných fasádach lode okenné otvory v dvoch radoch nad sebou. Spodné okná sú združené a horné vertikálne orientované s polkruhovým ukončením. Hlavná západná fasáda je v úrovni prízemia členená tromi vstupnými otvormi, pričom bočné vstupy vedú do schodiskových priestorov na emporu a stredný do predsiene v podveží. Predsieň zaklenutá českou plackou sprístupňuje trojlodie zaklenuté pruskými klenbami na pásoch. Trojstranná empora v lodi je nesená mohutnými piliermi. Na východe sa na loď prostredníctvom víťazného oblúka napája svätyňa zaklenutá valenou klenbou prechádzajúcou do konchy. Loď je zastrešená sedlovou strechou, svätyňa päťbokou valbovou a veža má cibuľovú strechu s lucernou. Za zmienku stojí i hodinový stroj kostola s odbíjacím mechanizmom z roku 1909, ktorý je najstaršou a najcennejšou technickou pamiatkou mesta. Ide takmer bez prestávky od počiatku až dodnes, a to celkom bez zásahu modernej techniky. Nachádza sa v 52m vysokej kostolnej veži. Novobarokový oltár s obrazom Krista na Olivovej hore z rokov 1873-1880 podľa návrhu Jána Dušeka, profesora Priemyselnej školy v Chrudimi, realizoval František Chorvát, rezbár a sochár z Kutnej Hory. Historický organ v kostole je prvým dielom brezovského rodáka Martina Šaška, vedúcej osobnosti slovenského organárstva 19.storočia a bol vyrobený v roku 1834 ešte pred postavením samotného kostola. Pôvodne bol postavený do pôvodného tolerančného kostola. Neskôr bol rozložený a vložený do súčasného kostola. Organ je priebežne opravovaný. Kazateľnica je novorokoková z čias novorománskej prestavby kostola. Kostol patrí medzi tri najväčšie evanjelické kostoly na Slovensku. Areál evanjelického kostola je situovaný východne od centra Brezovej pod Bradlom na ulici Piešťanská.
GPS poloha: 48°39’52.171″N 17°32’33.441″E.
Pamätná fara. Pamätná fara.
Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa Jánovi Pravoslavovi Leškovi.