Pamätník je venovaný diplomatovi Štefanovi Osuskému, rodákovi z Brezovej pod Bradlom. Odhalený bol v roku 1999 pri príležitosti 110.výročia jeho narodenia. Autorom je akademický sochár docent Ján Hoffstädter. Jeho donorom bola nadácia The Jan and Betka Papanek Foundation v New Yorku. Na pamätnej tabuli umiestnenej pred pamätníkom je uvedené: „Pamätník diplomata a národovca Dr. Štefana Osuského venuje mestu Brezová pod Bradlom The Jan and Betka Papanek foundation – New York, pri príležitosti 110.výročia jeho narodenia. 10.apríla 1999“. Pri nej je umiestnená ďalšia tabuľa s nápisom: „Dr. Štefan Osuský, 1889-1973“. Pamätník bol poškodený vandalmi a v roku 2010 bol zrekonštruovaný. JUDr. Štefan Osuský (31.3.1889, Brezová pod Bradlom – 27.9.1973, Hendon, USA) bol publicista, diplomat, národovec a spolupracovník Milana Rastislava Štefánika. V rokoch 1918-1920 bol veľvyslancom vo Veľkej Británii, v rokoch 1920-1939 veľvyslancom vo Francúzsku. Pre nezhody s uhorskou vládou odišiel v roku 1905 do USA, kde nadviazal styky s krajanskými spolkami. V roku 1916 odišiel do Európy, aby spolupracoval s predstaviteľmi českého a slovenského zahraničného odboja. V roku 1918 sa aktívne zúčastnil na budovaní československých légií v Taliansku. Po odchode Eduarda Beneša bol v roku 1919 vedúcim československej delegácie na Parížskej mierovej konferencii, signatár neuillskej, séverskej a 4.júna 1920 Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá definitívne uznala ČSR, jej hranice, prijatie medzi ostatné európske štáty a Slovákov medzi rovnocenné európske národy. Od roku 1920 bol zástupcom ČSR v Spoločnosti národov. Spočiatku prívrženec čechoslovakizmu, neskôr dospel k názoru, že rovnoprávnosť Čechov a Slovákov v republike treba politicky a inštitucionálne zabezpečiť, v čom sa dostal do rozporu s Eduardom Benešom. V roku 1941 ho krajský súd v Bratislave odsúdil v neprítomnosti za protištátnu činnosť na doživotné väzenie. V roku 1940 sa stal ministrom československej exilovej vlády v Londýne, pre spory s Eduardom Benešom túto činnosť v roku 1943 ukončil a v roku 1945 odišiel do USA. Venoval sa univerzitným prednáškam a po roku 1948 sa významne zapojil do krajanskej činnosti. Bol vyznamenaný veľkokrížom Rádu rumunskej koruny, gréckym veľkodôstojníckym Rádom Spasiteľa, juhoslovanským Rádom bieleho orla, Rádom T.G. Masaryka I.triedy a Rádom Bieleho dvojkríža I.triedy. Pamätník sa nachádza v Brezovej pod Bradlom na južnom konci Námestia generála M. R. Štefánika, na križovatke s ulicami Garbiarska a Piešťanská oproti spolkovému domu.
GPS poloha: 48°39’53.939″N 17°32’24.063″E.
