Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Autorom návrhu mohyly je národný umelec, architekt Dušan Samuel Jurkovič (1868-1947), autor mnohých stavieb na Slovensku, v Čechách a v Poľsku. Rodák z Myjavy, mestskej časti Turá Lúka patril ku generácii slovenských architektov a bol jedným z jej najvýznamnejších predstaviteľov. Vytvoril viacero pomníkov a monumentálnych pamätníkov. Hneď, ako sa Jurkovič dozvedel o tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika, rozhodol sa „pochovať generála Štefánika na Bradle“. Túto myšlienku sa po súhlase kompetentných i Štefánikovej rodiny podarilo uskutočniť. Prvý návrh mohyly mal pripravený a predstavil ho už v roku 1920. V nasledujúcom roku vznikol Spolok pre postavenie pomníka generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a začal zbierať financie na stavbu. Projekt mohyly bol viackrát prepracovaný a kvôli zníženiu nákladov zmenšený a znížený. Základný kameň mohyly slávnostne položili 4.mája 1924 pri príležitosti 5.výročia tragického leteckého nešťastia a začali prebiehať prípravné práce, bolo treba vybudovať prístupovú cestu. Samotná výstavba prebehla počas 280 dní od 11.júla 1927 do 20.septembra 1928 a nepretržite na nej pracovalo 150-200 robotníkov. Presne v strede staveniska bol iba malý hrob s telami Milana Rastislava Štefánika a letcov. Do mohyly boli preložené 21.apríla 1928. Z dôvodu úcty autor mohyly navrhol hrobku uzatvorenú a osobne dohliadol na zamurovanie vstupu do nej. Mohyla bola dokončená 20.septembra 1928 a slávnostne odhalená 23.septembra 1928 počas celonárodnej slávnosti. Mohyla bola postavená z bieleho travertínu z lokality Dreveník na Spiši, ktorý doviezli na 194 železničných vagónoch. Jadrá múrov a pylónov sú z betónu. Opravovaná bola v rokoch 1989-1996, kedy prebehla komplexná rekonštrukcia a v roku 2004. Mohyla sa skladá z troch hlavných častí. Tvoria ju dve obdĺžnikové terasy stupňovite nad sebou vyrastajúce zo svahov vrcholu kopca, nad ktorými vlastná náhrobná stavba korunuje samo temä mohyly. Pôdorys celej stavby je obdĺžnik s orientáciou od západu na východ, zodpovedajúci prvotnému uloženiu štyroch hrobov tvoriacich kríž, v ktorého hlave je hrob generála Milana Rastislava Štefánika, v jeho nohách hrob kráľovského talianskeho mechanika, strelca Aggiunti Gabrieleho, po pravom boku hrob poručíka Marcinelli Scottiho a po ľavom boku hrob seržanta Umberta Merlina. Spodná terasa má dĺžku 93m a šírku 62m a v jej nárožiach sú umiestnené vatrové komory. V kratších terasách na východnom a západnom boku sú umiestnené vždy dve a dve schodišťa vedúce na rovinu, z ktorej zo všetkých strán je uplatnený terén svahov a uprostred sa nachádza vyššia terasa s rozmermi 45m a 32m. Vedú k nej zo západnej a východnej strany po dve schodišťa. Obidve terasy sa dvíhajú šikmými stenami, vybudovanými z hrubých kvádrov. Z druhej terasy vyrastá na temene kopca vlastná mohyla, utvorená komolou pyramídou s troma stupňovitými odstavcami, nesúcimi v hornej časti vlastnú tumbu. Na južnej a severnej strane pyramídy vystupuje po každej strane jedno schodište k úrovni tumby z úpätia pyramídy. Na tumbe mohyly sú umiestnené pamätné tabule s nápismi. Na západnej strane je nápis: „Veľkému synovi oslobodený národ československý“, na južnej strane je nápis: „Čs. minister a generál dr. Milan R. Štefánik 21.júla 1880 – 4.mája 1919“, na severnej strane: „S ním kráľ. taliansky serg. U. Merlino a sol G. Aggiunti“ a na východnej strane: „Zahynul pádom lietadla dňa 4.mája 1919 pri Bratislave“. V každom rohu okolo tumby stoja 12,5m vysoké pylóny a symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny v ktorých generál Štefánik pôsobil. V základe má mohyla dĺžku 96m a šírku 70m. Hrob Milana Rastislava Štefánika sa nachádza v hĺbke 8m pod tumbou. Nad hrobkou je ďalšia miestnosť, v ktorej je uložený základný kameň mohyly a kríž zo Štefánikovho pôvodného hrobu. Spolu s ním boli do útrob mohyly pochovaní talianski letci G. Aggiunti, U. Merlino a Marcinelli Scotti, ktorí tragicky zahynuli spolu s ním. Pozostatky Marcinelliho Scottiho boli v roku 1921 prevezené do jeho vlasti. Samotný pohreb bol rozdelený do dvoch dní a na dve miesta. Prvá časť sa konala 10.mája 1919 v Bratislave, druhá 11.mája 1919 v Štefánikovom rodnom kraji, v Brezovej pod Bradlom, Košariskách a na vrchu Bradlo (543,1m). Pohrebu sa zúčastnilo 30.000 ľudí. Masív Bradla, na ktorom mohyla stojí, tvorí dominantný krajinný prvok svojho okolia. Objekt svojim umiestnením v krajine a svojím kompozičným, hmotovým, priestorovým a materiálovým ponímaním predstavuje vrcholný štandard európskej monumentálnej architektonickej tvorby. Mohyla sa nachádza v katastri Brezovej pod Bradlom na vrchu Bradlo (543,1m).
GPS poloha: 48°40’46.121″N 17°33’49.528″E.
