Národná kultúrna pamiatka Pomník a hrob vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Pomník. Na miestnom cintoríne pri Kostole Najsvätejšej Trojice sa nachádza vstupná brána a dejinný pamätník bojoch za slobodu v rokoch 1848-1849, 1914-1918 a 1944-1945. Autorom návrhu pamätníka už z roku 1944, ktorý je zároveň jeho hrobom je architekt Dušan Samuel Jurkovič (23.8.1868-21.12.1947). Patrí k najvýznamnejším slovenským architektom a jeho diela tvoria základ modernej slovenskej architektúry. Travertínový pamätník, kameňom rovnaký ako bol použitý na mohyle generála Milana Rastislava Štefánika, je miestom jeho posledného odpočinku. Dušan Jurkovič bol pochovaný na bratislavskom cintoríne na Kozej bráne. Čoskoro po jeho smrti sa objavili snahy o prenesenie jeho ostatkov do rodného kraja a pravdepodobne sa hneď spojili so záujmom o realizáciu dejinného pamätníka. Prenesenie ostatkov sa udialo v novembri 1948, krátko pred odhalením pamätníka. Od počiatku pamätník autor dedikoval asi len obetiam Slovenského povstania v rokoch 1848-1849 a 1.svetovej vojny. Niekedy neskôr sa venovanie úcty rozšírilo aj na bojovníkov v SNP a autormi realizácie aj na samotného Dušana Jurkoviča a kultúrnych pracovníkov z Brezovej pod Bradlom. Pamätník s autorovým sarkofágom sa nachádza v centrálnej časti cintorína na jednom z miest prvých víťazných bojov v Slovenskom povstaní z 22.septembra 1848 a na mieste hrobov slovenských dobrovoľníkov, ktorí vtedy padli (Š. Foška, M. Potúček, J. Ďurkovič, J. Vecián). 22.september je na pamäť týchto bojov vyhlásený Dňom Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Pamätník bol odhalený 21.novembra 1948. Má štvorcový pôdorys a podobu pyramídy vyskladanej z travertínových blokov ukončenej ihlanom. Na všetkých štyroch stranách sú rozmerné nápisové päťuholníkové tabule s textami. Na západnej strane je nápis: „Dr. arch. Dušan Jurkovič, 1868-1947, národný umelec, tvorca bradlanskej mohyly„. Na každom stupni pyramídy po stranách sú okolo tohto nápisu umiestnené pravouhlé tabule s menami padlých v rokoch 1944-1945. Na ľavej strane sú tabule Dr. Martin Tatara (1907-1944), Štefan Držka (1922-1944), Ivan Hrušovský (1913-1944), Martin Konečník (192?-1945) a na pravej strane Dr. Pavol Mudroch (1910-1944), Ján Konečník (1925-1945), Pavel Nosko (1922-1944) a Eduard Lanušovský (1924-1945). Na južnej strane je nápis: „Hrdinovia bojov za slobodu 1848-1849, 1914-1918, 1944-1945″. Na severnej strane je nápis: Kultúrni pracovníci na Brezovej z Brezovej“ a na východnej strane je nápis: „Tu odpočívajú hrdinovia bojov 1944-1945“. Ďalšie nápisy sú umiestnené na všetkých štyroch stranách pamätníka na doske pod ihlanom, ktorým je pomník ukončený v znení: „Práce vaše nebyla daremná v Pánu I. Kor. 15, 58“. Siedmich hrdinov protifašistického odboja v rokoch 1944-1945 na cintoríne pochovali pri národnej slávnosti 31.októbra 1945. Pozostatky Pavla Noska k nim priviezli o pár dní neskôr. Dr. Martin Tatara (1907-1944), vojak SNP, bol riaditeľom Zväzu slovenských sporiteľní v rokoch 1940-1944. Po vypuknutí SNP vstúpil do povstaleckej armády. Zahynul v bojoch pri Liptovskej Osade 14.októbra 1944. Štefan Držka (1923-1945), partizán z brezovskej kopanice U Držkov v Hurbanovej doline sa 20.novembra 1944 pridal k partizánom Jána Reptu. Padol v boji pri kopanici U Rafčíkov v chotári obce Bukovec dňa 6.januára 1945. Na cintoríne v Bukovci má spoločný pomník s poľským partizánom. Pochovaný bol pôvodne v Myjave, v mestskej časti Turá Lúka, no neskôr jeho telo previezli na cintorín do Brezovej pod Bradlom. Ivan Hrušovský (1913-1944), bol vojakom povstaleckej armády, po potlačení povstania sa pridal k partizánom. Zahynul 8.novembra 1944 v boji pri Liptovských Kľačanoch. Bol tam pochovaný v masovom hrobe. Martin Konečník (192?-1945), bol partizánom oddielu Jána Reptu. Bol ťažko zranený v boji pri Podkylave a zomrel nasledujúci deň 7.apríla 1945. Pôvodne bol pochovaný v Krajnom. Dr. Pavol Mudroch (1910-1944), bol vojakom povstaleckej armády, zahynul 23.októbra 1944 pri Podkriváni pri Zvolene. Ján Konečník (1925-1945), bol partizánom oddielu Jána Reptu, neskôr prešiel do Snežinského brigády. Zahynul 15.januára 1945 pri Novej Lehote. Pavel Nosko (1922-1944), vojak SNP, narukoval do Popradu. Keď vypuklo SNP, popradská vojenská posádka sa pridala k povstaleckej armáde. Padol 31.augusta 1944 pri Kežmarku, kde bol aj pochovaný. Jeho telo previezli na cintorín do Brezovej pod Bradlom 4.novembra 1945.
GPS poloha: 48°40’14.575″N 17°32’30.373″E.
Hrob. Hrob Dušana Samuela Jurkoviča.