Národná kultúrna pamiatka Kostol s opevnením vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Renesančný rímskokatolícky farský Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený ako protestantský s opevnením v roku 1590. V tom roku bol konsekrovaný biskupom Hyacintom Mikripodarim. Pôvodne to bol drevený kostol, ktorý neskôr vymurovali. Na murovaný bol prestavaný v roku 1650. Osadený bol západný portál, na ktorom je letopočet 1650 a bola pristavaná západná veža do výšky šiestich podlaží. Ukončenie pôvodnej veže nie je známe, pretože v roku 1748 bola nadstavaná kvôli potrebe osadenia hodín. V západnom ostení južného zvukového otvoru sa na túto počesť osadila kamenná nápisová tabuľa. Pôvodné zvukové otvory sa zaslepili a do troch z nich sa vložili menšie s kamennými osteniami s polkruhovými záklenkami. Nadstavalo sa vyššie podlažie, so súčasnými zvukovými otvormi. Na fasádach mala veža v spodnej časti maľovanú pásovú výzdobu, plochy boli biele, lizény a ostenia otvorov v hornej časti boli bordové. Loď si ponechala pôvodnú omietku s nárožným kvádrovaním. Striedavo bol kostol v rukách evanjelikov a katolíkov. V roku 1658 zemepán Nádašdy katolíkom kostol odňal. Neskôr sa vrátil do ich rúk. Katolíckeho farára P. Vinczyho pri tureckom vpáde v roku 1667 zajali. Jeho nástupcu Mikuláša Végha (1667-1674) evanjelici prepadli, odvliekli do kostola, kruto mučili a nútili ho zaprieť katolícku vieru, nakoniec ho zabili. Pochovaný je v krypte kostola, jeho telo tam odpočíva, je v celosti a vidieť na ňom aj stopy krutého mučenia. Neskôr sa kostol vrátil do rúk katolíkom, ale po roku 1671 opäť na čas pripadol evanjelickej cirkvi. Nápis na portáli vstupnej brány opevnenia hovorí, že v roku 1678 bol katolíckym farárom Juraj Klenovič (1674-1679). Murovaná štvorcová vstupná brána s mohutným štítom a schodiskom má portál s polkruhovým záklenkom a rytým nápisom: „Ard Georgius Klenovicz P.B.C.I.“ V klenáku je letopočet 1678. Ďalšími farármi boli Ján Gabrieli a Andrej Dubovský. V roku 1683 evanjelici katolíckeho kňaza vyhnali a kostol opäť obsadili. V rokoch 1688-1733 patril kostol evanjelickej cirkvi, posledný evanjelický farár Ján Neogrády bol vtedy prepustený a kostol bol odovzdaný katolíckemu farárovi Martinovi Liškovi. Od roku 1733 patrí rímskokatolíckej cirkvi. Stavebne bol kostol upravený tiež v roku 1725, kedy bol rozšírený a v roku 1761 bola do lode vstavaná empora. V roku 1774 bola pristavaná predsieň. Opravený bol aj po požiari v roku 1872, ktorý zničil kostol, školu aj faru. Vežu vtedy provizórne zastrešili nízkou ihlanovou strechou, ktorá sa zachovala dodnes. Siedme nadzemné podlažie bolo zaklenuté lomenou krížovou klenbou. Kostol bol reštaurovaný v 20.rokoch 20.storočia. V roku 1945 sa plánovala väčšia obnova kostola architektom Dušanom Jurkovičom a pražským reštaurátorom Jiřím Jelínkom. Realizovala sa ale len stavba travertínovej brány pred západnou fasádou veže. V tom čase získal kostol poslednú vrstvu fasádnej brizolitovej omietky. Ďalšie úpravy objektu prebehli v rokoch 1993-2004. Pôvodne bol kostol bez veže. V súčasnosti je to dvojvežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a rovným záverom presbytéria. Jednoloďový priestor vznikol z pozdĺžneho sieňového priestoru pristavaním presbytéria. Nový priestor bol preklenutý pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímske hlavice združených pilastrov. Kostol predstavuje jednoloďovú stavbu s predstavanou sedempodlažnou vežou so vstupom v podveží na západe, rovným záverom svätyne na východe, na ktorú nadväzuje sakristia a vstupnou predsieňou na južnej strane. Fasády majú jednoduchý architektonický výraz, horizontálne členenie tvoria hladké pásy pod korunnou rímsou bočných fasád lode a vertikálne sú fasády v pravidelnom rytme členené lizénami. Fasády lode presvetľujú medzi lizénami pravouhlé okenné otvory s polkruhovým zaklenutím. Východná fasáda má v strednej osi štyri pravouhlé okenné otvory. Fasády veže sú jednoosové s okennými otvormi v úrovní nižších podlaží a zvukovými otvormi s polkruhovým zaklenutím na najvyššom zvonovom podlaží. Všetky otvory majú kamenné ostenia. Južná predsieň, zaklenutá valenou klenbou s párom protistojných lunetových výsečí, sprístupňuje loď zaklenutú pruskými klenbami s lunetovými výsečami a klenbovými pásmi dosadajúcimi na profilované hlavice pilastrov. Popri západnej a severnej strane lode je vstavaná murovaná empora nesená piliermi. Na západe sa z lode vstupuje do podvežia zaklenutého valenou klenbou so styčnými výsečami a na východe sa na loď napája svätyňa. Zo svätyne je sprístupnená sakristia zaklenutá krížovou klenbou. Loď kostola má sedlovú strechu, ktorá plynulo prechádza nad svätyňu a sakristiu. Veža má nízku ihlanovú strechu a predsieň sedlovú strechu. Krytinu tvorí pálená bobrovka. Vonkajšia architektúra je veľmi nesúrodá, nápadne štíhla veža má cez celú výšku vedené nárožné nečlenené pilastre, z druhej strany je objekt zakončený torzom starej vežovitej stavby s malými renesančnými oknami. Po bokoch portálu sú situované renesančné bašty, zvyšky po okrúhlych obranných vežiach, ktoré boli v roku 2003 zrekonštruované. Nad vchodom do interiéru kostola je umiestnený obraz Najsvätejšej Trojice, ktorý venovala rodina Lednická. V roku 1773 bol interiér kostola vybavený rokokovým zariadením, oltármi, kazateľnicou, spovednicou a lavicami. Hlavný oltár baldachýnového typu s ústredným obrazom svätého Augustína meditujúceho pri mori o Najsvätejšej Trojici a s postrannými sochami svätého Urbana a svätého Hieronyma, nad ktorými sa vznášajú postavy anjelov držiacich baldachýn. Bočný oltár svätého Jána Nepomuckého je rokokový s obrazom svätca a s postrannými sochami svätého Floriána a svätého Vendelína. Kazateľnica má na prehýbanom parapete rokokové kartuše s reliéfmi a na volútach postavy Mojžiša a svätého Pavla. Zvuková strieška s lembrekénom je zakončená sochou Dobrého pastiera a vedľajšími kľačiacimi postavami svätého Mateja a svätej Márie Magdalény. Spovednice z oboch strán hlavného oltára s plastickou skupinou Márie Magdalény na jednej a súsoším svätého Petra s kohútom na strane druhej, na konvexných dverách je reliéf Umývania nôh. Patronátna dvojsedadlová lavica má na zadnej stene reliéf Obetovania Ježiša a na parapete reliéf Slávnostného príchodu do Jeruzalema. Reliéfy a plastiky sú pravdepodobne z dielne Ľ. Godeho. Kamenná krstiteľnica je klasicistická, na veku vrchnáka je súsošie Kristu Krista. Rokokové tepané mreže s voľnými úponkami a motívom orla sú z rokov 1773-1775, z čias prestavby kostola. Voľný obraz Krista pred Pilátom od Jozefa Zanussiho z Trnavy je z roku 1784. Kostol stojí na severovýchodnom okraji Brezovej pod Bradlom na ulici Bradlianska.
Opevnenie kostola. Pôvodne renesančné husitské kamenné opevnenie kostola s nepravidelným pôdorysom pochádza tiež z roku 1590, ale upravované bolo pravdepodobne ešte v 17.storočí (po roku 1667). Tvoria ho zvyšky obranného múru, dve kruhové bašty na juhozápadnej strane, medzi ktorými je vstupná brána a pristavaná hranolová štvorpodlažná veža na východnej strane. Hrúbka steny veže vo výške prvého podlažia dosahuje 135cm. Spodné podlažia tvorili dvojpodlažnú sakristiu, horné boli prístupné z fasády rebríkom. Bašty s nepravidelným pôdorysom so vstupnou bránou boli vsadené do múru s malými otvormi, zrejme strieľňami. Zastrešené sú sedlovými strechami s kužeľovitým ukončením na čelnej strane. Krytinu tvorí pálená bobrovka. Zvyšky jednoduchého kamenného obranného múru so strieľňami s rozšírenými špaletami a rovnými prekladmi sa nachádzajú južne od kostola. Opevnenie bolo opravované v 18.storočí a v roku 2003.
GPS poloha: 48°40’11.621″N 17°32’26.47″E.
