Poloha
Obec leží na rozhraní Považského podolia a Bielych Karpát na brehoch Podhradského potoka.
Najvyšší bod: Juhovýchodný svah vrchu Šiarová (608,0m) v lokalite Horné Dúžavy v nadmorskej výške 535m.
Najnižší bod: Hladina Podhradského potoka pri výtoku z katastra obce (249m).
História obce
Obec je doložená z roku 1244, kedy ju kráľ Belo IV. Daroval udatnému grófovi Bogomerovi z Prešporka a spomína sa ako terra Pruska (ďalšie názvy: 1439 Prwschane, Pruska, 1467 Pruske, 1905-1918 Poroszka). Na území obce je doložený kostol už v roku 1221, čo znamená, že vtedy už pravdepodobne existovala aj obec. Názov dostala podľa prisťahovalcov z Pruska a Sliezska, ktorí obec dosídlili. Patrila zemianskym rodinám, od polovice 14.storočia panstvu Vršatec, neskôr (od 17.storočia) sa stala sídlom správy panstva. Sídlo bolo mestečkom s právom trhu. V obci boli majere a mlyn. Časť obce vlastnili zemania (Pruskay, Bohunický, Chalupa, Holba). V 17.storočí bol v obci špitál pre žobrákov. V roku 1598 mala obec 53 domov, v roku 1784 mala 135 domov, v roku 1828 mala 12 domov, v roku 1869 mala 1.161 obyvateľov, v roku 1880 mala 1.114 obyvateľov, v roku 1890 mala 1.202 obyvateľov, v roku 1900 mala 1.244 obyvateľov, v roku 1910 mala 1.256 obyvateľov, v roku 1921 mala 1.275 obyvateľov, v roku 1930 mala 1.181 obyvateľov, v roku 1940 mala 1.216 obyvateľov, v roku 1948 mala 1.272 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.649 obyvateľov a v roku 1970 mala 1.729 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, remeslami a obchodom, pestovali chmeľ (bol tu pivovar) a od konca 18.storočia tu boli dve tehelne. V roku 1890 tu bol pri veľkostatku založený liehovar. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia popri poľnohospodárstve zaoberali výrobou zimných čapíc a krojov. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch na Považí. V blízkosti obce existovala v stredoveku osada Výčapy (Výčap), ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1242 ako terra Wychap (ďalšie názvy: 1246 Wycap, 1439 Wychapy). Nachádzala sa východne od obce Pruské. Majitelia tejto osady v najstarších časoch boli poddaní hradu Trenčín, povýšení do stavu zemianskeho. Potom kráľ daroval osadu istému Becendovi, ktorého otec sa spomína pod menom Mikuláš. Neskôr sa osada stala majetkom hradu Vršatec. Dnes je súčasťou obce.
História osídlenia územia
Územie obce bolo osídlené už v starej kamennej dobe (paleolit). Našla sa tu kostra mamuta a štiepané kamenné nástroje.
V tehelni sa našli slovanské kostrové hroby z veľkomoravského obdobia (833-907).
Miestne časti
Podvažie
Začiatky osídlenia osady možno datovať do obdobia udelenia prvých mestských výsad Ilave v rokoch 1330-1335. Medzi prvými privilégiami bolo určite aj právo prievozníctva cez Váh, aby sa zabezpečila preprava obchodníkov, trhovníkov a kupcov cez vodnú prekážku. Táto činnosť patrila Podvažanom a neskôr i opravy drevených mostov. V listinách z rokov 1460 a 1461 sa píše o spore Ilavčanov so zemepánom v Pominovci, kde sa poukazuje na kráľovské zeme a majer vo vlastníctve za Váhom, od nepamäti Ilavčanmi. Názov samotného osídlenia sa neuvádza, nakoľko sa chcela zdôrazniť príslušnosť k Ilave. Až v listine vydanej kráľom Matejom Korvínom zo dňa 26.januára 1473, ktorou odobruje prevod majetkov zo zemepána Blažeja Maďara na jeho zaťa Pavla Kinižiho sa v súpise panstva spomína samostatná obec Podwase. Z toho vyplýva, že v roku 1473 mala obec svojho richtára a vlastný chotár. Z niekdajšej osady zviazanej s Ilavou sa postupne vyvinula samostatná obec. Názov Podvažie sa ustálil podľa jej polohy, nakoľko sa nachádzala pod Váhom. Jej chotár bol často povodňami zaplavovaný. Hlavným zmyslom obce bolo zabezpečovať prievoz cez rieku, pokiaľ sa jej koryto nevzdialilo k Pruskému. Ďalšie názvy obce: 1598 Podwažie, 1808 Ilawské Podwáží). Patrila panstvu Ilava. V roku 1598 mala obec 19 domov, v roku 1784 mala 20 domov, v roku 1828 mala 19 domov, v roku 1869 mala 110 obyvateľov a v roku 1880 mala 85 obyvateľov. V 80.rokoch 19.storočia bola k Podvažiu pripojená obec Savčina. V roku 1890 mali spojené obce 179 obyvateľov, v roku 1900 mali 201 obyvateľov, v roku 1910 mali 202 obyvateľov, v roku 1921 mali 210 obyvateľov, v roku 1930 mali 259 obyvateľov, v roku 1940 mali 300 obyvateľov, v roku 1948 mali 296 obyvateľov, v roku 1961 mali 324 obyvateľov a v roku 1970 mali 352 obyvateľov. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia popri poľnohospodárstve a ovocinárstve zaoberali debnárstvom. V 20.storočí pracovala časť obyvateľov v poľnohospodárstve a časť v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom a Lednických Rovniach.
Pruské
Savčina
Obec sa spomína v roku 1368 ako Zeukefalwa (ďalšie názvy: 1460 Zewchyna, 1476 Zwchynafalwa, 1598 Sawchina, 1773 Saučina). V záznamoch sú zmienky o existujúcom starom majeri, ktorý vlastnil príslušník zemianskeho rodu z Mikušoviec Štefan Budjač, prímením Turek, s manželkou Annou Koyšovou (tiež zo zemianskeho rodu), ktorého potomkovia žijú doteraz v Savčinej. Jeho predok, kastelán a kapitán hradu Vršatec Ondrej Budjač bojoval po boku pána hradu Imricha proti Turkom v roku 1640. Obec patrila panstvu Košeca, neskôr zemianskym rodinám Horoveckých, Klobušických, Podmanických a Slopňanských. V roku 1598 mala obec 10 domov, v roku 1784 mala 24 domov, v roku 1828 mala 14 domov, v roku 1869 mala 88 obyvateľov a v roku 1880 mala 90 obyvateľov. Na začiatku 19.storočia bol postavený nový majer a patril panstvu Buchlovice. Správcom majera a zároveň richtárom obce bol Štefan Lindisch, ktorý je spomínaný aj v záväzku proti morovej rane z roku 1831. Na novom majeri boli aj remeslá. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a rybárstvom. V 80.rokoch 19.storočia bola obec zlúčená s obcou Podvažie. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia popri poľnohospodárstve a ovocinárstve zaoberali debnárstvom. V 20.storočí pracovala časť obyvateľov v poľnohospodárstve a časť v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom a Lednických Rovniach.
Zaujímavosti v obci a okolí
Historické budovy: Budova fary, Kláštor františkánov.
Kostoly: Kostol svätého Petra a Pavla, apoštolov, Kostol svätého Juraja, mučeníka.
Pamätná tabuľa Hugolínovi Gavlovičovi.
Sochy a busty: svätého Floriána, svätého Jána Nepomuckého, svätého Vendelína.
Náučné chodníky: Apollo, Hugolína Gavloviča.
Turistické chodníky KST: 5581.
