Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2022. Klasicistická rímskokatolícka kaplnka zasvätená svätej Anne bola postavená v roku 1758 ako murovaná stavba. Z pravej strany stála drevená veža s dvomi zvonmi. Mala tvar pyramídy a výšku 10m, celá veža aj so základom merala 24m. Prístup k zvonom bol odzadu po schodoch, ale mohlo sa zvoniť aj zo zeme. Vo farskej kronike sa ale uvádza, že zvony boli tri. Prvý zvon bol odliaty v roku 1778 a stálo na ňom: „Svätá Anna a Svätý Ján, orodujte za nás“. Druhý zvon bol odliaty v roku 1759. V jeho strede bol nápis: „Ruka najvznešenejšej Matky objíma Ježiša“. Tretí zvon obsahoval obraz Ježiša Krista. Všetky tri sa zachovali vďaka Antonovi Révayovi. Základný kameň stavby posvätil 7.júna 1758 Alexander Kostoláni, farár z Považskej Bystrice, ktorý predtým pôsobil aj v Prečíne. Už v tom istom roku 26.júla bola stavba ukončená a posvätená Jurajom Šurábom. Kaplnku dali postaviť miestny kňaz Adam Christoforský, ktorý zo svojich peňazí financoval hrubú stavbu a paramenty, gróf Pavol Balaša, ktorý poskytol na stavbu vápno a cibórium z medi, a farár Juraj Šurába z Podskalia, ktorý dal vyhotoviť oltár. V tom čase už v obci stál kostol, ale nachádzal sa na návrší a bol k nemu, najmä v zime a počas daždivého počasia, ťažký prístup. Preto, aby mali veriaci cez pracovné dni uľahčený prístup na svätú omšu, postavili túto kaplnku na vŕšku oproti fare. Pre farára to bolo tiež uľahčenie, pretože mal nablízku Sviatosť Oltárnu a olejky na pomazanie chorých. Chodník z farskej budovy do kaplnky bol krytý strieškou. Biskupský úrad dovolil kaplnku postaviť s podmienkou, že farár nebude celebrovať svätú omšu v kaplnke v nedeľu a vo sviatky. Kaplnka bola upravovaná v roku 1830, kedy bola obnovená šindľová strecha. V lete roku 1886 sa uskutočnila generálna oprava, avšak 6.augusta zhorela strecha aj s vežou kaplnky. Roztavili sa aj všetky zvony. V tom istom roku bola postavená murovaná veža a kaplnka bola obnovená. Na vrchole strechy bol umiestnený pozlátený kríž. Kaplnka tak ostala jednoloďovou stavbou s rovným uzáverom svätyne a zaklenutá krížovými klenbami. V roku 1909 dostala kaplnka súčasnú podobu. Boli ponechané iba vežové múry zo smeru od Bodinej a záver svätyne. Všetko ostatné bolo zbúrané a kaplnka bola rozšírená do dnešných rozmerov. V roku 1904 boli na vežu osadené hodiny. V roku 1928 bol vymenený šindeľ na celej streche a v roku 1930 boli do veže osadené nové zvony, zakúpené v Pelhřimove. V roku 1946 dal kňaz Ladislav Ďatelinka pristaviť ku kaplnke na severovýchodnej strane sakristiu. Pred kaplnkou stojí kríž a pri kaplnke bola v roku 1996 postavená lurdská jaskyňa. V roku 1999 bola opravená a namaľovaná fasáda. V roku 2007 bol šindeľ na streche nahradený plechovou krytinou a v roku 2013 bol realizovaný náter fasád a osadené nové odkvapové a dažďové zvody. Fasády kaplnky sú horizontálne upravené soklom a korunnou rímskou, plochu medzi nimi členia lizénové rámy. Bočné steny lode a záver svätyne sú presvetlené pravouhlými oknami s oblúkovým ukončením, na južnej fasáde sú akcentované profilovanými šambránami. Fasády veže sú hladké, jednoosové, medzi 2. a 3.podlažím obieha kordónová profilovaná rímsa, napájajúca sa na korunnú rímsu lode. Na úrovni najvyššieho podlažia sú na troch stranách fasády zvonice zvukové otvory ukončené plným oblúkom s kovovými žalúziami. Západné priečelie je akcentované štítom ukončeným po oboch stranách ozdobnými volútami. Hlavným vstupom na západnej strane sa cez drobné zádverie s nízkou valbovou strieškou vstupuje priamo do lode. Loď je zaklenutá valenou stlačenou klenbou so styčnými výsečami, dosadajúcou na hlavice zväzkových pilastrov. Interiér presvetľuje štvorica okenných otvorov so zošikmeným parapetom v segmentovom záklenku. Svätyňa je od lode na východnej strane oddelená víťazným oblúkom. Je zaklenutá valenou stlačenou klenbou so styčnými výsečami ako v lodi, presvetlená je jedným polkruhovým okenným otvorom v závere. Na severnej strane svätyne je situovaný vstup do sakristie cez pravouhlý dverný otvor. Konštrukcia krovu je drevená, hambálková. Strecha je pokrytá plechom, nad loďou je sedlová, nad svätyňou a sakristiou je valbová. Hlavný barokový oltár pochádza z konca 18.storočia a prícestná socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1796. V strede oltára bola krásna ikona svätej Anny. Nad bohostánkom, ktorý bol zvnútra pozlátený a zvonku postriebrený, sa týčil drevený kríž s tŕňovou korunou. Pred oltárom bola lampa, ale nesvietila. Krstiteľnica bola v múre na evanjeliovej strane vo forme skrinky. Jej dvierka zdobil obraz Jána Krstiteľa. Kaplnka mala klenbu, dve väčšie okná a jedno menšie okno za oltárom. V paramentári za oltárom sa ukladali bohoslužobné predmety. Paramentár sa zachoval dodnes. Je v sakristii, kde slúži svojmu účelu. Je to jednoloďová a jednovežová stavba s asymetrickou dispozíciou na pozdĺžnom pôdoryse s prístavbou sakristie na severnej a veže na južnej strane. Stojí severne od stredu obce kúsok nad odbočkou na Bodinú.
GPS poloha: 49°5’9.861″N 18°31’16.344″E.
