Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodný gotický kostol bol postavený koncom 14.storočia. Pravdepodobne niekedy v 2.polovici 16.storočia prešla obec na evanjelickú vieru. V tom období bol aj kostol renesančne upravený. V roku 1637 (pravdepodobne ide iba o poslednú renesančnú úäpravu kostola) dal na jeho mieste Andrej Balaša postaviť nový farský kostol pre evanjelikov v renesančnom slohu. Postavený bol bez veže a zvony boli umiestnené v zvonici, ktorá stála v rohu cintorína. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici. S manželkou Helenou Suňogovou dal vyhotoviť v kostole skvostný oltár zdobený obrazom Narodenia Ježiša Krista a obrazmi tajomstva nášho vykúpenia okolo neho. Neskôr bol v roku 1740 presvätený na farský rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie Kráľovnej anjelov. Jej socha sa dostala na oltár až v roku 1751. V 18.storočí prestal byť kostol farský a začal pomaly chátrať. Barokovo opravený bol v roku 1752. Patrón kostola gróf Pavol Balaša dal postaviť súčasnú vežu, miesto dreveného chorusu dal postaviť murovaný a postavil oratórium iba pre súkromné používanie zemepánom. Bola to miestnosť s kachľami pre zimný čas. Osvetlená bola oknami oproti oltáru, oddelenými červenými mramorovými stĺpmi. Prístup bol z cintorína. Zvony na veži boli tri. Prvý váži 500kg a doteraz je vo veži. Je na ňom latinský nápis: „V Otca, i Syna, i Ducha Sv. Amen. Na chválu a slávu Najsvätejšej, poklony hodnej nerozdielnej Trojice, tento zvon zaobstaral vznešený a osvietený pán Andrej Balassa z Gýmeša so svojou milovanou manželkou, šľachetnou a vznešenou Helenou Szúnyogh z Jesenice. Dňa 29. júna 1635!“ Druhý zvon bol 150kg a bol na ňom obraz Jána Nepomuckého. Tretí zvon vážil 80kg a po puknutí bol preliaty v Bratislave v roku 1746 podľa svedectva grófa Pavla Balassu, ktorý ho dal preliať a posvätiť. Druhé dva zvony boli v 1.svetovej vojne zrekvirované. Prístup ku zvonom bol zvonku od južnej strany veže, po drevených úplne skrytých schodoch. V roku 1755 bol namiesto stavaného organu do kostola umiestnený nový 6-registrový maľovaný organ. Ďalšie barokové úpravy prebehli v rokoch 1737, 1774, 1784, 1789, 1819, 1856 a 1886. Začiatkom 19.storočia bola stavba rozšírená o prístavbu klasicistickej predsiene. V roku 1894 boli urobené a zväčšené nové okná, sakristia bola zmenená od základu, stredná klenba, nad ktorou bolo oratórium, bola odstránená. Ďalšie opravy prebehli v rokoch 1907, 1912, 1927 a po roku 1945. V roku 1930 boli do veže osadené dva zvony. Súčasná podoba chorusu a organu je z roku 1946. Posledná oprava kostola sa uskutočnila v roku 1995. Bol vymaľovaný interiér, vymenený hlavný oltár a postavená nová strecha veže z červeného smreku, pokrytá medenou krytinou. Je to jednoloďový, jednovežový kostol s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté valenou klenbou so štukovými lunetami. Zbarokizovaná fasáda je hladká s ponechaním pôvodných oporných pilierov. Sakrálny objekt bol v minulosti obohnaný vyšším kamenným múrom, pravdepodobne obranným, cez ktorý sa prechádzalo bránkou. Vnútorné zariadenie je zo začiatku 20.storočia. Zaujímavosťou tejto historickej stavby je zamurovaná krypta v strede lode kostola. Je poctivo ukrytá pred zrakmi zvedavcov uprostred kostola. V nej sa kedysi pochovávalo panstvo, neskôr kňazi. V roku 1894 bola otvorená a našli sa v nej tri truhly (farár Adam Christoforský, Ján Hvorka a neznámy). Krátko nato ju zatvorili, zamurovali a zapečatili. Dodnes je viditeľné miesto jej zamurovania pod veľkou hviezdou uprostred kostola. Kostol stojí na návrší nad obcou pri cintoríne.
