Beckov - Krížom-krážom Slovenskom

Poloha

Obec leží na rozhraní Považského podolia a Považského Inovca, na brehoch Váhu. Leží v severovýchodnej časti okresu.

Najvyšší bod: Lazový vrch (545,2m).

Najnižší bod: Hladina rieky Váh na výtoku z katastra obce (180m).

História obce

O osade pod hradom s názvom Blundix sú prvé písomné zmienky z roku 1208 v listine nitrianskeho župana Tomáša. V nej sa pri ohraničení majetku nitrianskeho biskupa pri Trenčíne (Biskupice) spomína cesta vedúca z Beckova (Blundix) do Trenčína. V roku 1200 osadu spomína Anonymus ako Blundus. Ďalšie názvy: 1264 Bolonduch, začiatkom 14.storočia Bolondoc, 1332 Bolondug, 1388 Galaucz sive Beczkow, 1385 Bolunduz, 1431 Beczkow. Pôvodná osada pod hradom je starého pôvodu, ale je doložená až zmienkou o fare v roku 1332. Vyvíjala sa nepochybne už v 11.stročí. Rozprestierala sa okolo dnešného farského kostola. Jej jadro ležalo na území okolo súčasnej ulice Pod Hôrkou a popri strmej ceste vedúcej k hradu. Podľa listiny kráľa Bela IV. z roku 1258 sa Beckov stal kráľovským mestom. Dejiny obce sú úzko späté s históriou hradu. Vedľa poddanskej osady vyrastalo samostatné mestečko, ktoré zaznamenalo najväčší rozvoj po roku 1388, kedy ho od kráľa Žigmunda Luxemburského darovacou zmluvou dostal Štibor zo Štiboríc a po roku 1392, kedy získalo výsady podľa trnavského práva (právo trhu, opevnenie hradbami) listinou vydanou v Malženiciach. V roku 1384 bol dedičným richtárom Kriker. V rokoch 1388-1398 boli vybudované mestské hradby, ktoré sa spomínajú ešte v roku 1477, v rokoch 1457 a 1520 jarmočné právo, potvrdené kráľom v roku 1712. Po smrti Štibora ml. v roku 1434 sa hrad a panstvo ocitlo načas opäť v rukách kráľa. V roku 1437 ich späť získala jeho dcéra Katarína prostredníctvom svojho manžela Pavla Bánfiho. V erbe z 15.storočia mala obec býka s vežou na chrbte, čím vyjadrovala svoju závislosť od Bánfiovcov, ale v 16.storočí sa z nepochopenia pôvodného erbu do nového dostal slon. Od roku 1689 bol v obci františkánsky kláštor. V 17.storočí tu jestvovalo až sedem cechov, z toho šesť remeselných (mäsiarsky, tkáčsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a súkennícky), neskôr i mlynársky. Dňa 16.1.1708 kuruci vyplienili a vypálili mestečko aj s predmestiami. Ďalšie požiare ho zachvátili v rokoch 1709, 1728, 1737, 1744 a 1795. V rokoch 1813 a 1903 to boli pre zmenu veľké povodne. V 17. – 19.storočí bola obec sídlom viacerých zemianskych rodín. V roku 1598 mala obec 218 domov, v roku 1714 tu žilo 1.925 obyvateľov, v roku 1720 tu boli rozsiahle vinice, v roku 1784 mala obec 247 domov, 402 rodín a 1.842 obyvateľov, v roku 1828 mala 215 domov, v roku 1869 mala 1.617 obyvateľov, v roku 1880 mala 1.491 obyvateľov, v roku 1890 mala 1.536 obyvateľov, v roku 1900 mala 1.476 obyvateľov, v roku 1910 mala 1.423 obyvateľov, v roku 1921 mala 1.403 obyvateľov, v roku 1930 mala 1.422 obyvateľov, v roku 1940 mala 1.519 obyvateľov, v roku 1948 mala 1.382 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.574 obyvateľov a v roku 1970 mala 1.474 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, ovocinárstvom a chovali dobytok. V 18.storočí mala obec 58 remeselníkov a obchodníkov, hlavne súkenníkov. Bola tu tehelňa a v 19.storočí päť páleníc. Koncom 198.storočia vývoje mestečka ustrnul. Začiatkom 20.storočia obyvatelia pracovali najmä ako drevárski remeselníci. V 2.polovici 20.storočia časť obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve, kameňolome a väčšina v závodoch v Novom Meste nad Váhom. Rozšírené bolo ovocinárstvo.

História osídlenia územia

Nálezy zo starej kamennej doby (paleolitu) z obdobia 2,6 milióna – 8.000 p. n.l. Začiatkom 20.storočia sa na dnes už neznámej lokalite v obci našli pozostatky mamuta. V roku 1984 sa v lokalite Trbocké našli rádiolaritové a pazúrikové čepeľové úštepy, datované do obdobia gravettien.

Skromné nálezy pochádzajú z medenej doby (eneolitu) z obdobia 4.400 – 2.300 p. n.l., z roku 2004 v lokalite Pažitné.

Početné archeologické nálezy z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 – 1.000 p. n.l. Nálezy z neskorej bronzovej doby (1.000 – 700 p. n.l.). Nález sídliska lužickej kultúry na poli pod hradom.

Nálezy z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0. Z rovnakého obdobia nálezy na hrade (horné a dolné nádvorie a lokalita Obora). Nálezy aj v lokalite Pažitné. Nálezy z obdobia prelomu 1.storočia. Neskorolaténska vrstva nálezov črepov tenkostennej keramiky, leštenej v sivej, hnedej a čiernej farbe sa našla na oboch nádvoriach. Niektoré keramické nálezy púchovského typu boli vyrobené na hrnčiarskom kruhu a pomaľované červenobielou farbou. Niektoré hrubostenné nálezy boli vyrobené v ruke a zdobené výčnelkami a girlandovým vzorom. Na dolnom hrade a v predhradí sa odkryli zvyšky keltských sídliskových objektov (polozemnice, kamenné žarnovy a podobne). Osídlenie tejto oblasti s rozlogou viac ako 2,5ha bolo dlhodobé až do polovice 1.storočia n.l. Dlhodobé osídlenie je doložené aj v lokalite Ráty. Laténske polozemnice prekrývali mladšie polozemnice z rímskej doby (0 – 380 n.l.). V roku 2004 v lokalite Pažitné bolo objavených 31 obytných polozemníc, 46 zásobných jám, 45 kolových jám, 6 pecí (jedna pec bola chlebová, dve železiarske). Objav 6 železných kosákov, rôzne ozdobné predmety, zväčša importované (šperky, spony, hrebene, náramky), ale aj sklený roh na pitie (z porýnskych dielní z 3. – 4.storočia) a ďalšie objekty. Osídlenie v tejto germánskej osade pretrvávalo až do začiatku 5.storočia. Kostrový hrob so zlatými predmetmi zo 4.storočia.

Nálezy v obci v lokalite Matiáška (keramika, kostrové hroby).

V roku 1817 sa našla zlatá náramnica z rímskej doby zrejme z kniežacieho hrobu, zdobená filigránom a granuláciou z 4.storočia. Nachádza sa v múzeu vo Viedni. Početné nálezy sú aj z raného stredoveku (6. – 12.storočie).

V lokalite Pažitné sa našli viaceré nálezy. Nález sídliska a keramika pražského typu z obdobia koniec 5. až polovica 7.storočia. Prvý nález je obytná polozemnica s pecou, s kupolou z lomového kameňa, ručne modelovaná keramika. Druhý nález je z obdobia koniec 7. až začiatok 8.storočia. Jama a studňa hlboká 295cm, s priemerom 205cm. Tretí nález je z prelomu 9. – 10.storočia. Nález 8 objektov (polozemnica, sídliskové jamy s keramickými nálezmi). V lokalite Sady sa našli aj nálezy z obdobia 12. – 13.storočia, kedy tu bolo dedinské sídlisko. Preskúmalo sa 57 objektov: 2 polozemnice, 9 zásobných jám, 9 pecí s hlinenými kupolami a predpecnými jamami, 2 bronzové náušnice, sklenený korálik, strieborná minca. Komunita neskôr presídlila o 2,5km bližšie do podhradia, kde je doložená osada od 10. storočia.

Na hradnom brale nálezy z veľkomoravského obdobia (833 – 907). Vtedy na brale bolo vybudované valové zemné opevnenie s drevenou palisádou na korune valu. V 10. – 12.storočí tu bola slovanská osada. Nálezy so značkami na dnách, zásobnice, závesné kotlíky a podobne.

V lokalite juhozápadne od poľnohospodárskeho družstva sa v roku 1975 našla zničená slovanská osada.

V obci v miestach ulice Slnečná sa v roku 1987 našli pozostatky polozemníc a črepy keramiky (podarilo sa z nich zrekonštruovať jednu nádobu) a železného noža z prelomu 9./10.storočie až 12.storočie. Nález meča v roku 1968.

V lokalite Za Skalicami, v polohe Úzke sa v roku 1983 našli doklady slovanského osídlenia z 9.-10.storočia.

Zaujímavosti v obci a okolí

Historické budovy: Budova fary, Kláštor františkánov, Meštiansky dom Altusovec, Meštiansky dom č.p. 16, Meštiansky dom č.p. 20, Rodný dom Dionýza Štúra.

Hrad Beckov.

Kaplnky a božie muky: Hradná kaplnka, Svätého Jána Nepomuckého.

Kaštiele: Kúria Ambrovec, Kúria Dubnických, Kúria Sztrechayovec, Kúria v Beckove.

Kostoly: Evanjelický, Svätého Jozefa, pestúna, Svätého Štefana Kráľa.

Kríž pod Skalicami.

Šľachtické sídlo rodu Ambro.

Pamätné tabule: Martina Medňanského, Dionýza Štúra, Jána Ambra, Štefanovi Bednárikovi.

Pamätníky, pomníky a pamätné miesta: Pamätné miesto Jozefa Miloslava Hurbana, Pomník Karola Bórika a padlých v svetových vojnách, Pomník Ladislava Medňanského.

Pamiatková zóna Beckov.