Poloha
Obec leží v podhorí Bielych Karpát na brehoch Tovarského potoka.
Najvyšší bod: Kalvária (470,2m).
Najnižší bod: Hladina Tovarského potoka pri výtoku z katastra obce (257m).
História obce
Prvýkrát sa obec písomne spomína v roku 1243 ako Tuhine (ďalšie názvy: 1259 Thuhene, 1409 Tuchina, 1439 Twchyna). Bolo to v donačnej listine kráľa Bela IV. Listinou obdaroval svojho verného služobníka Bechena, syna Mikuláša majetkom, ktorý po sebe zanechal zomrelý služobník Trenčianskeho hradu Pouse. Pri vytyčovaní hraníc tohto majetku sa spomína obec, ako osídlená osada Villa Tuhine, ktorou pretekala aj riečka rovnakého mena. Podľa takto zostavenej formulácie je zjavné, že obec v čase tejto listiny bola už trvale osídlenou, s vlastnou hierarchiou, a jej samotné založenie sa udialo v dobách ešte starších. Od najstarších čias existovali vlastne dve Tuchyne – panská (domini) a zemianska (mobilium). Obe mali svojich poddaných. Prvá patrila panstvu Vršatec, ktoré tu malo majer. Žili v nej sedliaci, želiari, podželiari a erárni, ktorí slúžili u panstva. Druhá po stáročia patrila zemanom Tuchyňským, ktorí sa tu udržali až do roku 1828. V roku 1598 mala obec 12 a 32 domov, v roku 1720 29 daňovníkov, v roku 1784 mala panská časť 59 domov a 373 obyvateľov a zemianska časť 11 domov a 10 rodín, v roku 1828 mala panská časť 59 domov a 438 obyvateľov a zemianska časť 8 domov a 92 obyvateľov, v roku 1869 mala 491 obyvateľov, v roku 1880 mala 516 obyvateľov, v roku 1890 mala 541 obyvateľov, v roku 1900 mala 597 obyvateľov, v roku 1910 mala 564 obyvateľov, v roku 1921 mala 599 obyvateľov, v roku 1930 mala 642 obyvateľov, v roku 1940 mala 669 obyvateľov, v roku 1948 mala 643 obyvateľov, v roku 1961 mala 784 obyvateľov a v roku 1970 mala 874 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a pastierstvom. V obci bol vždy aspoň jeden stolár, kolár, obuvník a mlynár. Mlyn tu stál už v 15.storočí, ďalší bol postavený v roku 1683. V roku 1860 tu bol založený liehovar, v roku 1901 potravné družstvo a v roku 1921 pri mlyne ovocná pestovateľská pálenica. Väčšina obyvateľov pracovala v 20.storočí v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom a v Púchove. Súčasťou obce je v minulosti samostatná obec Zábreh. Spomína sa v roku 1259 ako Zabreg. Patrila hradu Trenčín.
História osídlenia územia
V lokalite Lipovky sa našli keramické úlomky nádob z okruhu lužickej kultúry z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.) až starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l. Napríklad dvojkónický hlinený praslen, ktorý je dokladom spracovania tkanín, ďalej rímska dvojsečná dýka (pugio). Jej nález súvisí s pohybom rímskych vojsk na strednom Považí približne v 1.polovici 3.storočia, kedy boli na našom území ešte usadené germánske kmene Kvádov.
Sídlisko ľudu púchovskej kultúry z prelomu letopočtu.
V lokalite Podhorie na ľavej strane Tovarského potoka juhovýchodne od obce sa našlo sídlisko z včasnoslovanského obdobia (500 – 675).
Zaujímavosti v obci a okolí
Kostol svätého Joachima a Anny.
Pamätná tabuľa padlým hrdinom.
Náučný chodník Mikušovské bradlá.
Turistické chodníky KST: 5581.