Poloha
Mesto leží na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Strážovských vrchov na brehoch rieky Bebrava.
Najvyšší bod: Kóta 319,2 juhovýchodne od mesta v lokalite Medzi bory.
Najnižší bod: Hladina rieky Bebrava pri výtoku z katastra mesta (198m).
História mesta
Prvá písomná zmienka o obci je v darovacej listine kráľa Ondreja II. z roku 1232, kedy sa spomínajú ako Villa Ben (ďalšie názvy: 1295 Baan, 1389 Banovice, 1454 Fortalicium Ban, 1461 Castellum Baan, 1471 Banowcze, 1499 Fortalicium Banowiecz, 1773 Banowcze, 1927 Bánovce nad Bebravou). V tej dobe patrila Villa Ben Vácvalovi, a keď jeho potomstvo vymrelo, boli Bánovce v roku 1295 pripojené ku kráľovským majetkom patriacim k hradu Uhrovec. V roku 1295 sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a v tej dobe postavil v Bánovciach vojenské opevnenie, asi na mieste neskôr postaveného bánovského kaštieľa. Po Čákovej smrti sa Bánovce v roku 1321 spolu s dedinami hradu Uhrovec stali znovu majetkom kráľa. V roku 1376 bola obec udelením mestských výsad povýšená na slobodné kráľovské mesto a vyňatá spod právomoci hradu Uhrovec. Už v roku 1379 kráľ Ľudovít Luxemburský mestečko založil Štiborovi zo Štiboríc a stáva sa zemepanským mestečkom. Potom Bánovce prechádzali do vlastníctva ďalších zemanov. Už v roku 1406 sú tu doložené trhy. V čase husitských výprav mal Bánovce v rokoch 1423-1432 v zálohe Štefan z Košece a v roku 1433 Ladislav z Ludaníc, ktorí boli prívržencami husitov. V roku 1454 je doložený hrad, opevnený kaštieľ (fortalicium). Kráľ Matej Korvín skonfiškoval majetky rodine z Košece za spoluprácu s husitmi a v roku 1466 ich za 2.000 zlatých dal do zálohy Ladislavovi Podmanickému. V rokoch 1466-1559 boli majiteľmi mestečka Podmanickí, ktorí v roku 1470 dostali povolenie znova postaviť z kameňa a dreva opevnený kaštieľ. Po Ladislavovi Podmanickom držal zálohu mesta jeho syn Michal a po ňom jeho synovia Ján a Rafael. V roku 1615 vzniklo samostatné bánovské panstvo, ktoré tvorilo samostatný dištrikt panstva Trenčín až do 1.polovice 19.storočia. Koncom 16.storočia sa šírila reformácia a V Bánovciach vzniklo evanjelické gymnázium. Bánovce boli čisto slovenským mestom. Od roku 1593 patrilo panstvo Ilešháziovcom, ktorí ho v roku 1660 dali do zálohu ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Selepčénimu. Ten previedol záloh na skalických jezuitov, ktorí ho spravovali až do roku 1729. V 16. až 18.storočí boli Bánovce čulým remeselníckym mestečkom, najsilnejšie cechy boli klobučnícky, súkennícky, gombičkársky, kožušnícky, čižmársky, tkáčsky a menšie boli cech debnárov, mydlárov, zámočníkov a krajčírov. Najstarší bol od roku 1577 cech mäsiarsky. V roku 1663 povolil Gašpar Ilešházi mestu variť pivo v mestskom pivovare. Boli tu 4 mlyny, dve jatky, 4 valchy na plátno, pánsky majer, tehelňa, dielňa na výrobu čiernej potaše a a ovocné záhrady. V roku 1598 malo mestečko kúriu a 111 domov, v roku 1720 malo 115 daňovníkov, v roku 1784 malo 256 domov, 502 rodín a 2.222 obyvateľov, v roku 1828 malo 290 domov a 2.555 obyvateľov, v roku 1869 malo 2.669 obyvateľov, v roku 1880 malo 2.821 obyvateľov, v roku 1890 malo 2.932 obyvateľov, v roku 1900 malo 3.030 obyvateľov, v roku 1910 malo 3.069 obyvateľov, v roku 1921 malo 3.008 obyvateľov, v roku 1930 malo 3.271 obyvateľov, v roku 1940 malo 3.565 obyvateľov, v roku 1948 malo 3.654 obyvateľov, v roku 1961 malo 5.609 obyvateľov a v roku 1970 malo 8.368 obyvateľov. Začiatkom 20.storočia to bolo poľnohospodársko-remeselnícke mestečko s niekoľkými menšími závodmi a peňažnými ústavmi. Priemysel tu začal vznikať až v 40.rokoch 20.storočia, najmä nábytkársky (1934 Preglejka) a textilný (Zornica). 30.8.1944 obsadili obec povstalci, Nemci obec 3.9.1944 zbombardovali a potom dobyli, 16.9.1944 ho nakrátko opäť obsadili partizáni zo Žižkovej brigády. Oslobodená bola 5.4.1945 rumunskými vojakmi. Po roku 1945 nastal rozvoj priemyslu (automobilka Tatra, drevospracujúci priemysel, zmodernizovali sa staré závody). Do roku 1960 boli Bánovce nad Bebravou sídlom okresu a bol im priznaný štatút mesta. Uznesením p2/c87/1990 účinným od 24.11.1990 bol Bánovciam nad Bebravou potvrdený štatút mesta.
História osídlenia územia
Osídlenie územia už v praveku. Početné nálezy z mladej kamennej doby (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. a z medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l., približne okolo 3000 p. n.l.
Popolnicové pohrebisko z okruhu lužickej kultúry z mladej bronzovej doby (mladšia doba bronzová) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1000 p. n.l.
Nálezy rímskych mincí z rímskej doby (0 – 380).
Územie mesta bolo husto osídlené začiatkom včasnoslovanského obdobia (500 – 1.000) najmä v 5.-7.storočí. Správa kronikára Kosmasa spomína Bánovce nad Bebravou ako Bánov v roku 1091. Slovanské osídlenie dokazujú názvy Hradište, Hradisko, Hradná. Územie je pokladané za jedno zo slovanských organizačných stredísk už v 9.storočí.
Mestské časti
Bánovce nad Bebravou
Biskupice
Prvýkrát sa obec spomína v roku 1320 pod názvom Pispeky (ďalšie názvy: 1411 Pyspeky, 1501 Pisspeky iuxta Baanocz, 1773 Biskupice). Od roku 1322 patrila nitrianskej kapitule. V roku 1598 mala obec mlyn a 22 domov, v roku 1720 mala 11 daňovníkov, v roku 1784 mala 33 domov, 43 rodín a 295 obyvateľov, v roku 1828 mala 39 domov a 398 obyvateľov, v roku 1869 mala 236 obyvateľov, v roku 1880 mala 287 obyvateľov, v roku 1890 mala 264 obyvateľov, v roku 1900 mala 281 obyvateľov, v roku 1910 mala 290 obyvateľov, v roku 1921 mala 287 obyvateľov, v roku 1930 mala 305 obyvateľov, v roku 1940 mala 315 obyvateľov, v roku 1948 mala 288 obyvateľov, v roku 1961 mala 353 obyvateľov a v roku 1970 mala 403 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Začiatkom 20.storočia boli obyvatelia roľníkmi a poľnohospodárskymi robotníkmi, časť sa zaoberala tkáčstvom. V 2.polovici 20.storočia obyvatelia pracovali v priemyselných závodoch v Bánovciach nad Bebravou a v stavebných podnikoch v Prievidzi.
Dolné Ozorovce
Doložené v roku 1234 ako Ozor (ďalšie názvy: 1496 Inferior Ozor, 1498 Ozorowcz, 1773 Dolne Ozorowcze). V rokoch 1332-1337 sa spomína fara. V roku 1234 ich Ondrej II. daroval Hodslavovi. Pôvodnými vlastníkmi bola zemianska rodina Ozorovských, neskôr Poberovci, Švehlovci a Otlíkovci. Boli zemianskou obcou. V roku 1598 mala obec 11 domov, v roku 1720 mala 8 daňovníkov – želiarov, v roku 1784 mala 25 domov, 54 rodín a 206 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 229 obyvateľov, v roku 1869 mala 121 obyvateľov, v roku 1880 mala 134 obyvateľov, v roku 1890 mala 122 obyvateľov, v roku 1900 mala 130 obyvateľov, v roku 1910 mala 177 obyvateľov, v roku 1921 mala 154 obyvateľov, v roku 1930 mala 171 obyvateľov, v roku 1940 mala 240 obyvateľov a v roku 1948 mala 243 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1491 sa chotár obce rozdelil na Dolné a Horné Ozorovce. V roku 1960 boli Dolné Ozorovce pričlenené k Bánovciam nad Bebravou.
Horné Ozorovce
Obec sa spomína v roku 1234 ako Ozor (ďalšie názvy: 1492 Felsew Ozor, 1496 Superior Ozor, 1773 Horne Ozorowcze). Patrila zemianskej Ozorovských. Od Dolných Ozoroviec sa obec oddelila v roku 1491. V roku 1598 mala obec 15 domov, v roku 1720 mala 12 daňovníkov-želiarov, v roku 1784 mala 52 domov, 106 rodín a 472 obyvateľov, v roku 1828 mala 45 domov a 520 obyvateľov, v roku 1869 mala 379 obyvateľov, v roku 1880 mala 402 obyvateľov, v roku 1890 mala 353 obyvateľov, v roku 1900 mala 388 obyvateľov, v roku 1910 mala 364 obyvateľov, v roku 1921 mala 311 obyvateľov, v roku 1930 mala 367 obyvateľov, v roku 1940 mala 378 obyvateľov, v roku 1948 mala 392 obyvateľov, v roku 1961 mala 443 obyvateľov a v roku 1970 mala 463 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 19.storočí v obci bola pálenica a kameňolom. Začiatkom 20.storočia značná časť obyvateľstva pracovala ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch. V 2.polovici 20.storočia časť obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch v Bánovciach nad Bebravou. Prvá písomná zmienka o obci Horné Ozorovce pochádza z roku 1232. V stredoveku malo majetok v Ozorovciach viacero zemianskych rodín, ktoré boli navzájom spriaznené: Ozorovskovci, Poberovci, Švehlovci a najmä Ottlýkovci. Tí mali majetky v Ozorovciach už v roku 1492.
Malé Chlievany
Obec sa spomína v roku 1276 ako Hleulan (ďalšie názvy: 1773 Male Hlevany, 1920 Malé Chlievany). Patrila panstvu Trenčín, neskoršie rodinám Chlievanských a Németovcov. V roku 1598 mala obec 2 domy, v roku 1720 mala 1 daňovníka, v roku 1784 mala 15 domov, 24 rodín a 87 obyvateľov, v roku 1828 mala 7 domov a 85 obyvateľov, v roku 1869 mala 139 obyvateľov, v roku 1880 mala 92 obyvateľov, v roku 1890 mala 123 obyvateľov, v roku 1900 mala 123 obyvateľov, v roku 1910 mala 98 obyvateľov, v roku 1921 mala 162 obyvateľov, v roku 1930 mala 153 obyvateľov, v roku 1940 mala 180 obyvateľov, v roku 1948 mala 180 obyvateľov, v roku 1961 mala 232 obyvateľov a v roku 1970 mala 247 obyvateľov. Začiatkom 20.storočia pracovala väčšina obyvateľov ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch. V 2.polovici 20.storočia pracovali obyvatelia v priemyselných závodoch v Bánovciach nad Bebravou. Súčasťou obce je i pôvodne samostatná obec Hrežďovce, ktorá sa spomína v roku 1234 ako Egresd (ďalšie názvy: 1404 Hresdowicz). Patrila zemianskej rodinám Egresdy a Hrežďovský. V roku 1598 mala obec mlyn a 6 domov, v roku 1784 mala 16 domov, 34 rodín a 131 obyvateľov, v roku 1828 mala už len 7 domov a 82 obyvateľov. V polovici 19.storočia bola obec pripojená k Malým Chlievanom.
Zaujímavosti v meste a okolí
Historické budovy: Mestský úrad, Pamätný dom Janka Jesenského, Dom s vežičkou.
Kaštieľ v Horných Ozorovciach.
Kostoly: Evanjelický kostol, Najsvätejšej Trojice, Svätého Mikuláša, biskupa, Svätého Michala Archanjela.
Kríže: Lokalita Cibislavka, Na Námestí Ľudovíta Štúra, Na Trenčianskej ceste, Pod mestským parkom, Lokalita Salaštek.
Pamätné tabule: Obetiam SNP, Revolučného národného výboru, Jankovi Jesenskému, Obetiam holokaustu, Alexandrovi Dubčekovi, Nikolovi Agjičovi Kostinovi.
Pamätníky, pomníky a pamätné miesta: Ľudovíta Štúra, Cibislavka, Salaštek.
Sochy a busty: Mariánsky stĺp, Svätý Ján Nepomucký pri cintoríne, Svätý Ján Nepomucký pred školou, Ľudovít Štúr, Slovenskí dobrovoľníci, Svätý Florián.
Spoločný hrob padlých partizánov.
Náučný chodník Vodná nádrž Prusy.
Turistické chodníky KST: 5408, 8136.
