Národná kultúrna pamiatka Kostol s opevnením vyhlásená v roku 1993. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Pôvodne gotický rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela a jeho posvätenie sa písomne spomína už v roku 1322. Upravený bol v roku 1664 a barokovo prestavaný a obohnaný múrom bol v roku 1752. V roku 1886 bola pôvodná šindľová strecha veže pokrytá plechom (podľa iných zdrojov bola strecha veže vymenená v roku 1827). V roku 1912 bola položená nová dlažba, opravený chór, vsadené nové lavice, pristavané schodisko na vežu a kostol bol nanovo vymaľovaný. V roku 1990 bol kostol zvonku aj zvnútra nanovo vymaľovaný. Oprava prebehla aj v roku 2003. Je to jednoloďová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a rovným uzáverom presbytéria. Má pristavanú sakristiu a predstavanú vežu v priečelí. Loď je zaklenutá pruskou klenbou so zdvojenými medziklenbovými pásmi, dosadajúcimi na piliere so zdvojenými pilastrami. Presbytérium je zaklenuté kupolou na pendantívoch. V zadnej časti lode stojí nový murovaný organový chór s kovovým zábradlím. Pôvodne tu stál starší so štyrmi mutáciami. Kostol má hladké fasády. V nárožiach presbytéria sú oporné piliere s pultovými strieškami. Veža so štrbinovými oknami je zakončená sploštenou baňatou strechou. Nad hlavným vchodom sa nachádza latinský nápis z roku 1644. Vchod do sakristie má gotický portál. Pôdorys kostola je orientovaný východno-západne, s hlavným vchodom v západnom priečelí a bočným vchodom v strede južnej steny. Hlavná loď má tri obdĺžnikové klenbové polia a štvorcové pole presbytéria a ďalšie, trochu väčšie pole sakristie. Schodisko do veže sa nachádza na južnej strane vpravo od vchodu. Východná strana presbytéria je spevnená tromi opornými piliermi. Hlavný oltár je rokokový a pochádza z roku 1762. Uprostred stĺpovej oltárnej architektúry s nadstavcom je umiestnený obraz svätého Michala Archanjela bojujúceho so satanom. Po bokoch stoja sochy svätého Petra, svätého Dávida, svätého Jána, svätého Lukáša evanjelistu a štyroch kľačiacich anjelov. V nadstavci je obraz Panny Márie a vo vrchole oltára Božie oko v gloriole. Novší umelecko-historický výskum uvádza plastiky na bočných konzolách ako svätého Pavla, apoštola, svätého Štefana, pri stĺpoch je svätý Ján a svätý Lukáš evanjelista. Celková výška oltára je 470cm, šírka 240cm, s menzou asi 100cm širokou. Oltár je zdobený rokajom, mriežkou a vázami, stĺpmi s motívom vinnej révy. V roku 1912 daroval zámožný roľník František Igaz kostolu bočný oltár Božského Srdca. V roku 1767 sa spomínajú v kostole visiace obrazy Blahoslavenej Panny Márie, svätej Kataríny, svätej Barbory a Vzkrieseného Ježiša Krista. Baroková kazateľnica z polovice 18.storočia je murovaná, doplnená kamennými článkami, s polkruhovým parapetom na konzolách, členeným horizontálnymi rímsami. V zrkadlách parapetu je kvetinový ornament. Kazateľnica stojí na volútovej nohe. Večné svetlo je vytvorené zo striebra v rokokovom slohu z obdobia okolo polovice 18.storočia. Baroková strieborná pozlátená monštrancia (ozdobná schránka na vyloženie Sviatosti oltárnej na uctievanie) pochádza z obdobia okolo 1.tretiny 18.storočia. Vo veži kostola sú umiestnené tri zvony, najstarší neskorogotický zvon pochádza z roku 1509. Dva mladšie zvony sú z roku 1924. Väčší je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a menší svätej Márii Magdaléne. Pod kostolom sa nachádza krypta, v ktorej boli pochovávaní príslušníci zemianskych rodín Hodosiovcov a Simoniovcov. Je tu spolu 14 truhiel stojacich na drevených trámoch v štyroch radoch nad sebou. Otvorená bola pri poslednej renovácii v roku 1912. Komisia hľadala v krypte i hrob Ladislava Hrežďovského, zemepána z Hrežďoviec (Malé Chlievany), ale márne. Severozápadne od kostola stála dávnejšie fara, uvádzaná ešte v roku 1829, dnes už však neexistuje. Pôvodne farský, od 18.storočia filiálny kostol, stojí v Bánovciach nad Bebravou, v strede mestskej časti Biskupice.
Ohradný múr. Okolo kostola stojí kamenný ohradný múr s opornými piliermi vybudovaný pred rokom 1752 s pôdorysom v tvare elipsy. V rokoch 1814 a 1904 bol múr opravený.