Vršatské bradlá

Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Bielych Karpát.

Poloha: Vršatské bradlá sú pokračovaním bradlového pásma, ktoré v oblasti Trenčianskeho kraja prechádza severným údolím Váhu. Najvyššia časť leží v severovýchodnej časti pohoria severne od obce Vršatské Podhradie, pričom výrazne vyčnieva z okolitého reliéfu flyšových Bielych Karpát. Východným okrajom zasahujú k Váhu. Na severe a severozápade ich ohraničuje podcelok Kobylináč, na severovýchode Javorníky (podcelok Nízke Javorníky, hranicou je Púchovská dolina s riekou Biela voda), na juhovýchode Považské podolie (podcelky Ilavská kotlina a Bielokarpatské podhorie) a na juhozápade podcelok Súčanská vrchovina.  

Okresy: Ilava, Púchov.

Rozloha:

Najvyšší bod: Chmeľová (925,4m).

Najnižší bod: Nachádza sa na východnom okraji územia v nadmorskej výške približne 270m.

Geologická stavba: Patria do púchovského úseku bradlového pásma. Vo Vršatských bradlách možno nájsť niekoľko jednotiek bradlového pásma, ale aj časti flyšových súvrství a kvartérne sedimenty. Ostrý bradlový hrebeň Vršatec-Javorník je tvorený hlavne čorštýnskou bradlovou jednotkou (predstavuje ju vápencová doska s prevráteným vrstevným sledom, strmo uklonená na severozápad). Skladá sa hlavne zo svetlých a ružových krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpoionelových vápencov, ako i oxfordských a bajockých vápencov, ktoré sedimentovali hlavne od strednej po vrchnú juru až spodnú kriedu v plytkom mori. Svedčí o tom prítomnosť fosílnych ľalioviek a koralov. Bradlo, na ktorom sa nachádza hrad tvoria biele krinoidové vápence, taktiež patriace do čorštýnskej jednotky. Možno v ňom pozorovať neptunické žily ružového kalového vápenca (samotný hrad bol postavený čiastočne z tunajšieho krinoidového bieleho vápenca, pieskovcov a dovezeného travertínu). Oblasť Chmeľovej je vnútorne tektonicky komplikovanejšia. Možno tu pozorovať niedzicko-pruskú i čorštýnsku jednotku. Na rozdiel od oblasti Vršatec-Javorník mohlo v tejto oblasti prebehnúť vrásnenie, kvôli menšej hrúbke vápencových súvrství. V juhozápadnej časti sa v nadloží púchovských slieňov našli aj vrstvy vulkanických hornín asi 50m široké a 300m dlhé. Tieto pozostávajú z hyaloklastík, skladajúcich sa z leucitu a tefritu, ktoré sú čiastočne zmiešané s okolitými sedimentmi. Vulkanické horniny pochádzajú pravdepodobne z cenomanu až maastrichtu (vrchná krieda), čo bolo datované podľa nájdených mikrofosílií dierkavcov. Spod vrstiev kvartérnych sedimentov na niektorých miestach preniká na povrch obal kysuckej jednotky. Skladá sa z hlbokovodných vrstiev jurských slieňov a radiolaritov. Doskovité útvary radiolaritov možno nájsť južne od Bieleho vrchu (819,0m). Horniny bradlového obalu sú ďalej reprezentované škvrnitými slieňmi s vložkami bridlíc zo začiatku strednej kriedy, ktoré možno nájsť najmä na severne od Bieleho vrchu (819,0m). Po okrajoch sú bradlá obklopené kvartérnymi svahovými sedimentmi. Z juhu zasahuje do oblasti lopenícka formácia flyšovej bielokarpatskej jednotky. Vršatské bradlá sú významnou geologickou a paleontologickou lokalitou. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílií plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora (amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia) a mikrofosílií (foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela). Boli tu opísané niektoré endemitické fosílne druhy, napr. koraly (Enallhelia vrsatecis alebo Isastrea robusta).

Reliéf: Celkovo tu vystupujú dve bradlá. Najvyššie z nich je bradlo Chmeľová (925,4 m), ktoré sa nachádza viac na severe a je aj druhým najvyšším vrcholom Bielych Karpát a juhovýchodne od neho sa nachádzajúce a z juhozápadu na severovýchod sa tiahnuce bradlo Vršatec-Javorník. Sedlo, ktoré oddeľuje bradlo Vršatec-Javorník od Chmeľovej bolo kedysi tvorené slieňmi, pieskovcami a ílovcami, no do dnešnej doby boli z veľkej časti denudované a zvetrávaním obnažili vápence. Východne od Vršatských bradiel sa nachádza bradlo Chotuč (795,1m), juhozápadne je pokračovaním bradlového pásma Krasín (516,2m), severovýchodne pásmo vystupuje v podobe Červenokamenského bradla, Lednického bradla a ďalej pokračuje k Púchovu.

Lesné porasty:

Vodstvo:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo: Oblasť Vršatských bradiel sa vyznačuje vysokým zastúpením chránených druhov motýľov (jasoň červenooký, jasoň chochlačkový). Vyskytuje sa tu aj vidlochvost fenikový, okáň bukový a babôčka bodliaková. Medzi tu sa vyskytujúce článkonožce patrí množstvo pavúkov, z ktorých napríklad Centromeria concina, sa vyskytuje na Slovensku iba v tejto lokalite. V bukových lesoch možno nájsť chránené chrobáky (fúzač alspký a fúzač bukový). Bolo tu zistených 65 druhov mäkkýšov, z ktorých sú niektoré veľmi ohrozené a sú miestnymi endemitmi (vretienka premenlivá a orkula súdková). Spomedzi plazov sa tu vyskytuje zriedkavá užovka hladká. Vtáky spolu s jastrabovitými a sokolovitými dravcami zastupuje na skalách hniezdiaci krkavec čierny. K vzácnejším druhom spevavcov možno zaradiť muchárika bielokrídleho a muchárika malého. Cicavce sú zastúpené vysokou zverou (jeleň západoeurópsky, srnec hôrny, sviňa divá), hlodavcami (piskor vrchovský, hrabáč podzemný alebo pĺšik lieskový). Niekoľkokrát tu bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého.  

Klimatické pomery:

Delenie: Geomorfologickými časťami Vršatských bradiel sú: Vysoké Vršatce, Podvršatská brázda, Vršatské predhorie.