Vršatské bradlá

Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Bielych Karpát.

Poloha: Vršatské bradlá sú pokračovaním bradlového pásma, ktoré v oblasti Trenčianskeho kraja prechádza severným údolím Váhu. Najvyššia časť leží v severovýchodnej časti pohoria severne od obce Vršatské Podhradie, pričom výrazne vyčnieva z okolitého reliéfu flyšových Bielych Karpát. Východným okrajom zasahujú k Váhu. Na severe a severozápade ich ohraničuje podcelok Kobylináč, na severovýchode Javorníky (podcelok Nízke Javorníky, hranicou je Púchovská dolina s riekou Biela voda), na juhovýchode Považské podolie (podcelky Ilavská kotlina a Bielokarpatské podhorie) a na juhozápade podcelok Súčanská vrchovina.  

Okresy: Ilava, Púchov.

Rozloha:

Najvyšší bod: Chmeľová (925,4m).

Najnižší bod: Nachádza sa na východnom okraji územia v nadmorskej výške približne 270m.

Geologická stavba: Patria do púchovského úseku bradlového pásma. Vo Vršatských bradlách možno nájsť niekoľko jednotiek bradlového pásma, ale aj časti flyšových súvrství a kvartérne sedimenty. Ostrý bradlový hrebeň Vršatec-Javorník (898,0m) je tvorený hlavne čorštýnskou bradlovou jednotkou (predstavuje ju vápencová doska s prevráteným vrstevným sledom, strmo uklonená na severozápad). Skladá sa hlavne zo svetlých a ružových krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpoionelových vápencov, ako i oxfordských a bajockých vápencov, ktoré sedimentovali hlavne od strednej po vrchnú juru až spodnú kriedu v plytkom mori. Svedčí o tom prítomnosť fosílnych ľalioviek a koralov. Bradlo, na ktorom sa nachádza hrad tvoria biele krinoidové vápence, taktiež patriace do čorštýnskej jednotky. Možno v ňom pozorovať neptunické žily ružového kalového vápenca (samotný hrad bol postavený čiastočne z tunajšieho krinoidového bieleho vápenca, pieskovcov a dovezeného travertínu). Oblasť najvyššieho bradla Chmeľová (925,4m) je vnútorne tektonicky komplikovanejšia. Možno tu pozorovať niedzicko-pruskú i čorštýnsku jednotku. Na rozdiel od oblasti Vršatec-Javorník mohlo v tejto oblasti prebehnúť vrásnenie, kvôli menšej hrúbke vápencových súvrství. V juhozápadnej časti sa v nadloží púchovských slieňov našli aj vrstvy vulkanických hornín asi 50m široké a 300m dlhé. Tieto pozostávajú z hyaloklastík, skladajúcich sa z leucitu a tefritu, ktoré sú čiastočne zmiešané s okolitými sedimentmi. Vulkanické horniny pochádzajú pravdepodobne z cenomanu až maastrichtu (vrchná krieda), čo bolo datované podľa nájdených mikrofosílií dierkavcov. Spod vrstiev kvartérnych sedimentov na niektorých miestach preniká na povrch obal kysuckej jednotky. Skladá sa z hlbokovodných vrstiev jurských slieňov a radiolaritov. Doskovité útvary radiolaritov možno nájsť južne od Bieleho vrchu (819,0m). Horniny bradlového obalu sú ďalej reprezentované škvrnitými slieňmi s vložkami bridlíc zo začiatku strednej kriedy, ktoré možno nájsť najmä na severne od Bieleho vrchu (819,0m). Po okrajoch sú bradlá obklopené kvartérnymi svahovými sedimentmi. Z juhu zasahuje do oblasti lopenícka formácia flyšovej bielokarpatskej jednotky. Vršatské bradlá sú významnou geologickou a paleontologickou lokalitou. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílií plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora (amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia) a mikrofosílií (foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela). Boli tu opísané niektoré endemitické fosílne druhy, napr. koraly (Enallhelia vrsatecis alebo Isastrea robusta).

Reliéf: Možno tu nájsť niekoľko jednotiek bradlového pásma. Najvyššie z nich je bradlo Chmeľová (925,4 m), ktoré sa nachádza viac na severe a je aj druhým najvyšším vrcholom Bielych Karpát. Južnejšie od neho sa nachádza a z juhozápadu na severovýchod sa tiahne bradlo Vršatec-Javorník (898,0m). Sedlo, ktoré oddeľuje bradlo Vršatec-Javorník od Chmeľovej bolo kedysi tvorené slieňmi, pieskovcami a ílovcami, no do dnešnej doby boli z veľkej časti denudované a zvetrávaním obnažili vápence. Východne od Vršatských bradiel sa nachádza bradlo Chotuč (795,1m), juhozápadne je pokračovaním bradlového pásma Krasín (516,2m), severovýchodne pásmo vystupuje v podobe Červenokamenského bradla, Lednického bradla a ďalej pokračuje k Púchovu.

Lesné porasty: Lesy sú tvorené prevažne bučinami, pod ktorými rastú lesné byliny, ktoré sa prispôsobili nedostatočnému prísunu svetla tým, že kvitnú ešte pred olistením stromov (heliofyty). Patria sem napríklad chochlačky. V podraste sutinových lesov tvorených najmä javorom horským a lipami rastie jedna z najvoňavejších lesných bylín mesačnica trváca, či prilbica žltá, ktorá sa údajne používala na likvidáciu líšok a vlkov.

Vodstvo:

Rastlinstvo: Pestrá a špecifická vegetácia územia je podmienená najmä geologickým podložím a členitým reliéfom charakteristickým pre bradlové pásmo. Ich relatívne vysoká nadmorská výška v kombinácii s vápencovým podkladom, ktorý dobre akumuluje teplo a rýchlo odvádza vodu, vytvára vhodné podmienky pre spoločný rast prealpínskych a dealpínskych druhov, čo je v Bielych Karpatoch zriedkavý jav. Juhovýchodné stráne bradiel tvoria trávnaté porasty teplo a suchomilnej vegetácie, pomedzi ktoré vytŕčajú skaly a ich rozpadom sa tvoria v nižších častiach kamenisté sute. Rastie tu hojne luskáč lekársky, čistec rovný, kostrava tvrdá, ktorej trs sa môže dožiť aj niekoľko desiatok rokov, ale aj rozchodník biely, či cesnak sivkastý horský. Tieto druhy spolu s mnohými machmi a lišajníkmi patria medzi pionierske druhy, ktoré svojimi koreňmi rozrúšajú skaly a podieľajú sa tak na tvorbe pôdy a stabilizácii kamenitých prúdov. Rastú tu mnohé vzácne a ohrozené druhy, napríklad vstavačovité. Vyskytuje sa tu na lúkach napríklad vzácny hmyzovník Holubyho a vemenník dvojlistý. Na sutinách je to kruštík tmavočervený a v lesoch všetky tri druhy našich prilboviek, kruštík Futákov, astra alpínska, iskerník veľhorský. V rámci Slovenska je tu jediné miesto výskytu všivca chochlatého a ostrevky Sadlerovej. Oba druhy tu dosahujú najsevernejší výskyt v rámci celého areálu svojho rozšírenia. Významný je aj výskyt klinčeka včasného Lumnitzerovho, púpav a cenných papraďorastov (napr. slezinník zelený).

Živočíšstvo: Oblasť Vršatských bradiel sa vyznačuje vysokým zastúpením chránených druhov motýľov (jasoň červenooký, jasoň chochlačkový). Vyskytuje sa tu aj vidlochvost fenikový, okáň bukový a babôčka bodliaková. Medzi tu sa vyskytujúce článkonožce patrí množstvo pavúkov, z ktorých napríklad Centromeria concina, sa vyskytuje na Slovensku iba v tejto lokalite. V bukových lesoch možno nájsť chránené chrobáky (fúzač alspký a fúzač bukový). Bolo tu zistených 65 druhov mäkkýšov, z ktorých sú niektoré veľmi ohrozené a sú miestnymi endemitmi (vretienka premenlivá a orkula súdková). Spomedzi plazov sa tu vyskytuje zriedkavá užovka hladká. Vtáky spolu s jastrabovitými a sokolovitými dravcami zastupuje na skalách hniezdiaci krkavec čierny. K vzácnejším druhom spevavcov možno zaradiť muchárika bielokrídleho a muchárika malého. Cicavce sú zastúpené vysokou zverou (jeleň západoeurópsky, srnec hôrny, sviňa divá), hlodavcami (piskor vrchovský, hrabáč podzemný alebo pĺšik lieskový). Niekoľkokrát tu bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého.  

Klimatické pomery:

Delenie: Geomorfologickými časťami Vršatských bradiel sú: Vysoké Vršatce, Podvršatská brázda, Vršatské predhorie.