Poloha
Obec leží na nive Váhu v Ilavskej kotline v podhorí Strážovských vrchov na brehoch Podhradského potoka.
Najvyšší bod: Vŕšok (735,4m).
Najnižší bod: Hladina rieky Váh pri výtoku z katastra obce (238m).
História obce
Obec sa spomína v roku 1272 ako Kaza (Kassa) v listine, v ktorej gróf Smaragdus de Kaza rieši problémy s hranicami chotára (ďalšie názvy: 1330 Kazcha, 1397 Kassa, 1443 Košatec, 1598 Kazza aliter Kossecz, 1773 Kosscza). Názov obce pravdepodobne siaha až do rímskej doby (0-380), kedy Rimania označili toto územie latinským Casa (chyža, chatrč). Počas tatárskych nájazdov sa v lesoch Valaskej Belej ukrýval kráľ Belo IV. Košeckí kopaničiari zásobovali kráľa i jeho družinu. Keď Tatári odtiahli, uhorský kráľ dal z vďačnosti obci mestské právo „oppidum“, mestský znak (erb) a právo konať ročne štyri jarmoky. V rokoch 1332-1337 je v obci doložená už i existencia fary a teda i kostola a obec sa stále spomína ako „oppidum“ (mestečko). Ešte v 15.storočí bola mestečkom s jarmočným právom a mala i právo meča spoločne s Ilavou (lokalita Šibenice). Obec patrila hradnému panstvu Košeca a bola jeho hospodárskym strediskom. Centrom panstva Košeca sa po zničení hradu stal kaštieľ vybudovaný z dreva v obci. Dnes už neexistuje. V roku 1598 mala obec 58 domov, v roku 1720 mala 45 daňovníkov, z toho 42 želiarov, v roku 1784 mala 164 domov, 205 rodín a 917 obyvateľov, v roku 1828 mala 130 domov a 1.082 obyvateľov, v roku 1869 mala 957 obyvateľov, v roku 1880 mala 954 obyvateľov, v roku 1890 mala 969 obyvateľov, v roku 1900 mala 1.221 obyvateľov, v roku 1910 mala 1.155 obyvateľov, v roku 1921 mala 1.180 obyvateľov, v roku 1930 mala 1.650 obyvateľov, v roku 1940 mala 1.847 obyvateľov, v roku 1948 mala 1.868 obyvateľov, v roku 1961 mala 2.394 obyvateľov, v roku 1970 mala 2.568 obyvateľov, v roku 1990 mala 2.465 obyvateľov, v roku 2000 mala 2.409 obyvateľov, v roku 2006 mala 2.501 obyvateľov, v roku 2011 mala 2.519 obyvateľov a v roku 2022 mala 2.788 obyvateľov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, súkenníctvom a obchodom s drevom. V 18. storočí tu bola prepriahacia stanica konských záprahov. V obci bol pivovar, tehelňa a vápenka. Koncom 19.storočia bolo veľké bohatstvo okolitých lesov využívané na výrobu dreveného liehu. V roku 1863 začala v obci pracovať aj malá továreň na výrobu zinkovej beloby, v roku 1939 zamestnávala 49 robotníkov. Z nej neskôr vznikli Farby-Laky n.p. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami (hrnčiarstvo, kolárstvo, kováčstvo a stolárstvo). Vyrábali tu kachle, boli tu dve píly a valcha. Hladového pochodu do Ilavy sa 10.2.1932 zúčastnilo 40 občanov obce. V roku 1939 mala továreň na zinkovú bielobu 42 robotníkov. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch na okolí. V polovici 19.storočia bola ku Košeci pripojená obec Briestenné. Obec Briestenné sa prvýkrát spomína v roku 1828 ako Brestyene. Patrila zemianskej rodine Nozdrovických. V roku 1784 mala 16 domov, 17 rodín a 83 obyvateľov, v roku 1828 mala 35 domov a 350 obyvateľov.
História osídlenia územia
Stopy osídlenia v mladej kamennej dobe (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.
Popolnicové pohrebisko z okruhu lužickej kultúry (žiarové hroby, ktoré sa našli po oboch stranách cesty do obce Zliechov) pochádzajúce z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l., sídlisko z okruhu púchovskej kultúry z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 a slovanské osídlenie z veľkomoravského obdobia (833-907).
V časti Nozdrovice bolo odhalené sídlisko maďarovskej kultúry zo starej bronzovej doby (staršia bronzová doba) z obdobia 2.300 p. n.l. – 1.600 p. n.l., sídlisko z okruhu lužickej kultúry z mladej bronzovej doby (mladšia doba bronzová) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. a sídlisko z okruhu púchovskej kultúry.
Miestne časti
Košeca
Nozdrovice
Obec sa prvýkrát spomína v roku 1397 ako Monrovos alias Nazddouch (ďalšie názvy: 1352 Nozdrok, 1410 Nozdrk, 1496 Nozdrouwcz, 1516 Nozdrowecz, 1598 Nozdrovicz, 1773 Nozdrovicze). Patrila zemianskym rodinám Nozdrovických (jej prvý známy člen Peter sa spomína už v roku 1250) a Záblatských. V roku 1598 mala obec 17 domov, v roku 1784 mala 16 domov, 26 rodín a 112 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 149 obyvateľov, v roku 1869 mala 61 obyvateľov, v roku 1880 mala 55 obyvateľov a v roku 1890 mala 67 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pracovali v lesoch, obchodovali s drevom. S Košecou bola obec zlúčená koncom 19.storočia.
Zaujímavosti v obci a okolí
Kaplnky a božie muky: Svätej Anny, Svätej Barbory, Panny Márie Pomocnice.
Kostoly: Evanjelický kostol, Kostol nanebovzatia Panny Márie.
Kríže: Z roku 1784, S Pietou, V strede obce, Pri Tunežiciach.
Socha svätého Jána Nepomuckého.
Turistický chodník KST: 8583.
