Kameničany

Poloha

Obec leží na nive Váhu v Považskom podolí v podhorí Bielych Karpát.

Najvyšší bod: Osúšie (604,8m).

Najnižší bod: Hladina Košariského potoka pri výtoku z katastra obce (230m).

História obce

Prvýkrát sa obec spomína v roku 1193 ako Kemenchen (ďalšie názvy: 1324 Kemenche, 1379 Kameniczan, 1467 Kamenichan, 1773 Kamenicžany). Vtedy kráľ Belo III. dal Vratislavovi a Stojslavovi za verné služby obec do daru. Patrila rodine Kamenických. V polovici 14.storočia patrila obec dočasne konventu ostrihomských križiakov. Od roku 1353 patrila opäť rodine Kamenických a neskôr viacerým zemianskym rodom. V roku 1598 mala obec 33 domov, v roku 1784 mala 55 domov, v roku 1828 mala 44 domov, v roku 1869 mala 331 obyvateľov, v roku 1880 mala 301 obyvateľov, v roku 1890 mala 300 obyvateľov, v roku 1900 mala 300 obyvateľov, v roku 1910 mala 320 obyvateľov, v roku 1921 mala 362 obyvateľov, v roku 1930 mala 390 obyvateľov, v roku 1940 mala 472 obyvateľov, v roku 1948 mala 479 obyvateľov, v roku 1961 mala 668 obyvateľov, v roku 1970 mala 673 obyvateľov a v roku 2022 mala 549 obyvateľov. V obci stál kaštieľ a bol tu rozsiahly majer. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Od 18.storočia patrila hradnému panstvu Vršatec. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia živili aj tkáčstvom (plátno, pokrovce) a bolo tu rozvinuté ovocinárstvo. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom, Nemšovej, Lednických Rovniach a v Púchove. V roku 1990 sa obec odčlenila od Bolešova, s ktorým bola dovtedy spojená a stala sa samostatnou obcou.

História osídlenia územia

Zaujímavosti v obci a okolí 

Kalvária.

CHKO Biele Karpaty.

Cyklotrasy: 002.