Považský hrad – Považská Bystrica

Považský hrad – Považská Bystrica

Poloha: Považský hrad (nazývaný aj Bystrický hrad, Považskobystrický hrad alebo hrad Bystrica) sa vypína na strmom skalnom ostrohu na pravej strane rieky Váh nad štátnou cestou č.507 z Považskej Bystrice smerom na Bytču nad mestskou časťou Považské Podhradie v nadmorskej výške 497m.

Vznik: Hrad bol podľa neoverených správ postavený už v roku 1128 na strategickom mieste, kde popri Váhu prechádzala dôležitá obchodná i vojenská cesta na Moravu, do Poľska a na juh. Patril medzi dôležité hrady v pevnostnom systéme stredného Považia. Tento hrad bol drevený. Podľa iných správ dal uhorský kráľ Belo IV. v 2.polovici 13.storočia postaviť viaceré kamenné hrady na Považí ako odpoveď na vpád Tatárov v roku 1242. Prvýkrát sa hrad nepriamo spomína ako „castrum Bestruche“ (Bystrický hrad) v nedatovanej listine Matúša Čáka Trenčianskeho, pochádzajúcej pravdepodobne z roku 1316. V roku 1383 sa spomína ako castrum Bystriciensis, v roku 1397 ako castrum Bistricz a v roku 1458 ako castrum Bystricza.

Staršie osídlenie: Počiatky osídlenia hradného vrchu siahajú podľa archeologických nálezov do obdobia púchovskej kultúry. Na hradnom vrchu bola tiež nájdená keltská minca.

Vlastníci: Pôvodne bol hrad kráľovským majetkom a spravovali ho ustanovení kasteláni. Vlastnil ho aj Ondrej III. z rodu Arpádovcov. Na začiatku 14.storočia (od roku 1316) patril hrad Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý sa hradu zmocnil násilím. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad vrátil do kráľovských rúk a Karol I. Róbert z Anjou ho daroval v roku 1325 krajinskému sudcovi Alexandrovi Hedervárimu, ktorý ho spolu so synom Mikulášom vlastnil až do roku 1354. Neskôr patril kráľovi Ľudovítovi I. Veľkému a jeho druhej manželke Alžbete Kotromaničovej. V roku 1354, za vlastníctva Pavla Ugaliho, kráľovského pronotára, bol hrad sídlom krajinského sudcu a centrom politickej a hospodárskej správy celého stredného Považia. Koncom 14.storočia (1394) Žigmund Luxemburský hrad dáva do zálohu haličskému palatínovi Sudivojovi z Ostrorogu. Ten niekedy v rokoch 1405-1406 zomiera a tak ho kráľ v roku 1410 dáva do držby Pro Honor Sudivojovmu zaťovi Štiborovi zo Štiboríc a jeho synovi. Po smrti syna Štibora sa hrad v roku 1424 vracia korune a od toho roku patril hrad manželke Žigmunda Luxemburského, kráľovnej Barbore Celjskej. Nový kráľ Albrecht II. Habsburský ho v roku 1438 daroval svojej manželke kráľovnej Alžbete. Tá ho kvôli finančným problémom spolu s viacerými hradmi dala do zálohy za 15.000 zlatých svojmu otcovi Ulrichovi Celjskému, ktorý ho vlastnil od 14.6.1439 až do augusta 1455, a na hrad dosadil posádku s kastelánom Michalom Baythrharom. Dňa 15.marca 1458 kráľ Matej Korvín vrátil hrad šľachte. Za verné služby hrad daroval svojmu familiárovi Ladislavovi z rodu Podmanických, ktorí už v roku 1424 patrili k privilegovanej vrstve kopijníkov na hrade ešte počas vlády Žigmunda Luxemburského. Rod Podmanických vlastnil hrad takmer 100 rokov. Roky vlastníctva hradu Podmanickými boli jeho najvýznamnejším obdobím. K hradu vtedy patrila Bystrica a 16 dedín, ku ktorým v roku 1470 darom kráľa Mateja pribudli ďalšie. Rod Podmanických bol významným rodom vo vtedajšom Uhorsku, Michal Podmanický padol v bitke pri Moháči v roku 1526 s uhorským kráľom Ľudovítom II. Tento rod ho preslávil v dobrom i zlom. Vrchol moci dosiahli Podmanickí v roku 1540, kedy sa pod ich vedením severná časť Trenčianskej stolice stala nezávislá od Trenčína. Po Moháčskej bitke bol hrad centrom lúpežných výbojov Jána a Rafaela Podmanických. Vyslúžili si za to uvalenie kliatby a nezdarené pokusy cisárskeho vojska dobyť hrad. Po smrti Jána (1549) a Rafaela (1559) Podmanických sa 23.2.1559 hrad vrátil do vlastníctva kráľa Ferdinanda I. a kráľovskej komory , ktorý ho 13.3.1560 dáva do dedičnej držby uhorskému šľachticovi Gašparovi Serédimu s manželkou Annou Méreiovou. Po Gašparovej smrti v roku 1563 sa jeho manželka v roku 1571 vydáva za Ondreja Balašu a tým sa hrad dostal na dlhú dobu do vlastníctva tohto rodu. Ondrej Balaša zomiera v roku 1572. Balašovci mali hrad vo vlastníctve v rokoch 1571-1700. Ondrej Balaša bol hlavným kráľovským komorníkom a novohradským županom. Povstalci Štefana Bočkaja hrad vyplienili v roku 1604. Syn Ondreja Balašu Imrich, ktorému čoskoro prestal hrad vyhovovať, po požiari v roku 1630 na úpätí hradného kopca dal v roku 1631 postaviť renesančný kaštieľ Burg, čím stratil na skale situovaný, ťažko prístupný hrad svoj význam. Balašovci sa zaplietli do Vešeléniho povstania, vďaka čomu hrad cisárska armáda dobýjala a poškodila. Koncom 17.storočia sa hrad stal útočiskom prívržencov Tököliho povstania. Po jeho dobytí cisárskymi vojskami v roku 1684 bol vojnou poškodený hrad na príkaz cisára Leopolda I. v roku 1698 zničený. Dôvodom bola obava, aby sa hrad nestal sídlom povstalcov. Od roku 1701 až do roku 1830 boli majiteľmi hradu spoločne Sapáriovci a Balašovci. O jeho ruiny stratili majitelia záujem a v rokoch 1750-1775 vybudovali v Považskom Podhradí rokokový kaštieľ. V roku 1830 Sapáriovci hrad a majetky predali a v rokoch 1830-1859 patril hrad veľkoobchodníkovi Móricovi Ullmannovi, v rokoch 1846-1856 časť panstva patrila Andrášiovcom. V rokoch 1858-1859 predali Ullmannovci majetky barónovi Leopoldovi Popperovi, bytčianskemu drevoobchodníkovi a Jozefovi Lordovi. V rokoch 1863-1919 patrila časť panstva Samuelovi Hahnovi a od roku 1933 hrad získal do vlastníctva Zväz slovenských turistov. Od roku 2007 patrí hrad mestu Považská Bystrica, ktoré ho od turistov odkúpilo za 400.000 Sk.

Stavebný vývoj: Hrad svoju dnešnú rozlohu nadobúda už v 2.polovici 13.storočia. V tejto etape výstavby hradu bol postavený obvodový obranný múr. Múr nahrádzal predchádzajúce opevnenia. Dosahoval šírku 1,75-1,95m. V hornej, viditeľne odstúpenej časti múr sa nachádzala obranná ochodza, zakončená cimburím. Súčasťou tejto časti výstavby bolo i vybudovanie hlavnej vstupnej brány spolu so susednou hranolovou vežou. Po smrti Matúša Čáka v roku 1321 sa hrad vracia pod správu kráľovských kastelánov a stáva strediskom menšieho komitátu „comites Biztrichiensis“, čo sa muselo prejaviť aj na reprezentatívnosti budovy. Preto bol na západnej (lepšie dostupnej) strane rozšírený o novú vstupnú vežu. Severná ranogotická brána bola zamurovaná. Po roku 1397 ho majiteľ Štibor zo Štiboríc rozšíril a pristaval k nemu gotický palác. V roku 1458 bol hrad Ladislavom Podmanickým rozšírený. Pristavením palácov vzniklo nepravidelné nádvorie. Opevnenie v 14. a 15.storočí bolo nadstavané na niektorých miestach až o 1,5m. Počas vlády Podmanických hrad v roku 1543 zachvátil veľký požiar, ktorý si vyžiadal rozsiahlu rekonštrukciu. V rámci tejto rekonštrukcie v rokoch 1558-1584 došlo okrem čiastočnej prestavby najstaršej gotickej časti, ktorej dominovala strážna veža, a lepšieho opevnenia aj k dobudovaniu a rozšíreniu o predhradie, kde vznikol rozsiahly reprezentačný palác. Okružný hradný múr bol zosilnený dvomi obrannými vežami. Vtedajšie stredoveké cimburie bolo prestavané na širšie s oblými hranami, ktorými mohlo lepšie reagovať na používanie ručných strelných zbraní. Na severnej strane bola v mieste zamurovanej gotickej brány vytvorená malá výpadová bránka, na ochranu ktorej bol vybudovaný tzv. smolný nos. Počas tejto etapy bola vykonaná aj nadstavba vtedajšej bránovej veže a južnej časti hradby. Počas prestavby na prelome 16. a 17.storočia sa hlavný vstup do hradného komplexu opäť vracia na severnú stranu hradného vrchu. Stará hradná brána bola zamurovaná, ponechaná bola len malá bránka, sprístupňujúca parkán. Nová brána bola postavená smerom na východ od najstaršej, gotickej brány, v ktorej bola osadená nová delová strieľňa. Mladšia brána, chránená barbakánom, bola situovaná ďalej, aby sa vyhla priamemu dostrelu diel. Veža barbakánu mala dve podlažia, chránená bola padacím mostom. Jej severná strana je výrazne zošikmená. Medzi ďalšími úpravami bolo aj zaklenutie 1.podlažia východného obytného komplexu. Túto prestavbu realizoval pravdepodobne už Gašpar Serédi. Balašovci v 17.storočí vykonali ďalšie úpravy hradu. Obytné krídlo bolo rozšírené smerom na západ. Na severnej strane hradu bol v úrovni vybudovaný reprezentačný arkier. V tomto období prechádza rekonštrukciou aj severná gotická veža. Po zlúčení priestorov podlaží sa začína využívať ako väzenie. K jej štvorposchodovej konštrukcii bolo pridané piate poschodie. Na západnej strane v oblasti parkánu bola postavená strelecká bašta zabezpečujúca okolie bývalej západnej vstupnej brány. Najmladšia renesančná nadstavba sa týka nadstavby severovýchodnej časti obytného paláca, ktorý bol vyvýšený o dve podlažia. Dolné nádvorie na vnútornom obvode hradby Balašovci zaplnili hospodárskymi budovami. Počas vlastníctva Sapáriovcov bol hrad už nevyužívaný a postupne chátral, v 19.storočí sa zmenil na ruiny. Najstaršia, takmer úplne zničená časť s vežou a obytným palácom stála na najvyššom mieste skalného brala. Dňa 15.januára 1858 o 8:00hod večer bolo v okolí hradu silné zemetrasenie. Zrútila sa vtedy i štvorhranná veža hradnej väznice.

Interiér:

Exteriér: Cesta na hrad je strmá a skalnatá. Vstup do hradu okrem vežovej brány chránili dve bašty, časti silných múrov so strelnými otvormi, cez ktoré sa hradná posádka bránila pred nepriateľom. Spodné miestnosti vežovej brány boli skladiskom pre muníciu. Bola tu vraj aj tajná brána, ktorou sa obyvatelia hradu stýkali s vonkajším svetom, keď bola vežová brána počas nebezpečenstva zamurovaná. Severným smerom vyčnieva štvorhranná veža. Pôvodne tu bola väznica. Na východ od nej sa nachádza hlavná brána, tzv. hláska, ktorá je ešte dosť zachovaná a ktorou viedla i vozová cesta. Neďaleko bolo skladisko pre delá. Tu bol i byt kastelánov. Predhradie obklopovala priekopa (nádržný jarok), ktorá slúžila na obranu počas vojny. Na juhozápadnej strane hradu vidieť zrúcaniny skupiny stavieb, ktoré slúžili ako byty. Prízemné miestnosti boli skladiskami, sýpkami, kuchyňami a komorami. Poschodia boli obývané. Hrad bol pôvodne trojposchodový. Bol postavený z pieskovca a vápenca, čo je v múroch ešte vidieť. Už v 14.storočí dosahoval rozmery 80x40m a v časoch najväčšieho rozkvetu na hrade bývalo asi 400 ľudí.

Súčasnosť: V súčasnosti na hrade pracuje od roku 2008 Združenie hradu Bystrica, ktoré sa snaží zachovať túto významnú pamiatku pre ďalšie generácie. Od roku 2008 sa na hrade vykonáva architektonicko-historický výskum. Vedú ho architekt Martin Bóna, stavebný historik Miroslav Matejka a archeológ Ján Zachar. Podarilo sa stabilizovať skalné bralo. Počas prác na hradných budovách boli uskutočnené niektoré významné objavy. V paláci južného krídla sa v roku 2015 našli fragmenty výmaľby cimburia (unikátnej štítkovej atiky) zo 16.storočia. Na východnej časti južného obytného krídla sa našlo maľované nárožné kvádrovanie. V severnom obytnom krídle sa našla časť stĺpika kamennej balustrády. Na fragmente je na jednej strane vytesaný pletencový ornament a na strane druhej je erb patriaci Rafaelovi Podmanickému, ktorý sa datuje medzi roky 1543-1557. V najstaršej časti hradu bolo v roku 2016 objavené točité schodisko a v hranolovej obrannej veži bol objavený stropný trám, ktorý jej výstavbu upresňuje do obdobia rokov 1228-1244. V rokoch 2018-2019 bol v bránovej bašte severného obytného krídla osadený nový vstupný portál.

Na hrade sa v súčasnosti nachádza exteriérový ďalekohľad, ktorý umožňuje krásne výhľady do okolia hradu a v areáli hradu sa nachádza náučný chodník, ktorý informuje o jednotlivých častiach hradu.

Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

Hradný palác I. Severný palác, krídlo. Severná časť hradného jadra. Postavený v gotike v 13.-14.storočí. Pôdorys obdĺžnikový, trojpodlažný. Prestavaný renesančne v 16.storočí, začiatkom 19.storočia zničený.

Bašta bránová. Severná časť hradného jadra. Postavená v ranej renesancii  v 1.polovici 16.storočia. Prestavaná v 2.polovici 16.storočia. Pôdorys polkruhový, jednopriestorová dispozícia, dvojpodlažná. Vonkajší priemer stavby je približne 10m. Od severu je napojená na severné obytné krídlo (severný hradný palác) s hlavným vstupom do hradného jadra. Objekt je zachovaný v ucelenej podobe, prístupný pôvodným vstupom v západnej časti prízemia. Medzi strieľňami je v obvodovom murive situovaná nika zaniknutého kozubu, ktorá sa v hornej časti zužuje a prechádza do komínového prieduchu. Južná stena obsahuje narušený vstup do hradného jadra a viditeľne zachované nábehy spadnutej výsečovej klenby z pritesávaného lomového penovca. V najvýchodnejšej časti múru v úrovni 2.podlažia bašty je situovaný vstupný otvor do predpokladaného prevetu. V západnom ukončení fasády sa v úrovni 1.podlažia nachádza amorfný otvor po niekdajšej vstupnej bráne.

Stavba obytná. Južná časť hradného jadra, juhovýchodný trakt. Postavená v renesancii v 16.-17.storočí. Pôdorys obdĺžnikový, dvojpodlažná. Začiatkom 19.storočia zničená.

Bašta I. Bašta obranná. Južná časť hradného jadra. Postavená v renesancii v 16.storočí. Pôdorys obdĺžnikový, jednopriestorová dispozícia, trojpodlažná. Začiatkom 19.storočia zničená.

Hradný palác II. Východný palác, kaplnka. Postavený v ranej gotike v 13.-14.storočí. Pôdorys trojuholníkový, štvorpodlažný. Prestavaný v roku 1671, začiatkom 19.storočia zničený.

Hradný palác III. Južný palác, krídlo. Južná časť hradného jadra. Postavený v gotike v 14.storočí. Pôdorys obdĺžnikový, štvorpodlažný. Prestavaný renesančne v 15. a 16.storočí, v 19.storočí zničený.

Bašta II. Bašta obranná. Západná časť hradného jadra. Postavená v renesancii v 16.storočí. Pôdorys obdĺžnikový, dvojpodlažná.

Hradný palác IV. Západný palác, krídlo. Západná časť hradného jadra. Postavený v gotike v 13.-14.storočí. Pôdorys lichobežníkový, štvorpodlažný. Prestavaný renesančne v 15. a 16.storočí, v 19.storočí zničený.

Veža obranná. Severná časť hradného jadra. Postavená v gotike v 13.-14.storočí. Pôdorys štvorcový, jednopriestorová dispozícia, štvorpodlažná. Začiatkom 20.storočia zničená.

Hradné nádvorie I. Stred hradného jadra. Nádvorie hradného jadra. Postavené v 13.-14.storočí. Pôdorys polygonálny.

Múr parkanový. Južný a západný obvod hradného jadra. Postavený v 14.storočí.

Predhradie:

Múr hradbový. Severný a západný obvod hradného komplexu. Postavený v 17.storočí.

Bašta delová. Západný úsek hradbového múru. Postavená v 16.storočí. Pôdorys polkruhový.

Vnútorná priekopa. Juhozápadný a severozápadný úsek hradby. Postavená bola v 17.storočí.

Hradné nádvorie II. Severne a západne od hradného jadra. Nádvorie predhradia. Postavené pravdepodobne v 13.storočí. Nepravidelný pôdorys.

Prístupová rampa. Postavená v 16.storočí. Súčasť nádvoria predhradia.