Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Počiatky kaštieľa sú úzko späté s dejinami Považského hradu. Po smrti Rafaela Podmanického daroval kráľ Ferdinand Habsburský hrad a k nemu patriace majetky za služby preukázané kráľovskej korune uhorskému šľachticovi Gašparovi Serédimu. Po jeho smrti sa jeho manželka Anna Méreyová v roku 1571 vydala za uhorského šľachtica Ondreja Balašu. Z ich manželstva sa narodili synovia Žigmund a Imrich. Záujmy a názory oboch bratov sa veľmi rozchádzali. Preto medzi sebou viedli časté a dlhotrvajúce spory, ktorých výsledkom bolo rozdelenie územia panstva na dve časti v roku 1559, ale Považský hrad zostal v majetku oboch bratov. V Žigmundovom majetku sa nachádzala aj malá dedinka Orlové. Jej geografická poloha sa mu natoľko zapáčila, že sa pravdepodobne v rokoch 1595-1604 na miernom svahu za obcou rozhodol postaviť pôvodne kúriu Zsigmondháza (Žigmundov dom) v renesančnom slohu. Bola to prízemná budova s arkádovým dvorom, v ktorom boli vstavané drevené hospodárske budovy a veža nad hlavným vchodom. Najstaršia písomná zmienka pochádza z 10.8.1606. Žigmund mal 6 detí: Ondreja, Ladislava, Františka, Jána, Šimona a Eufrozínu. Po jeho smrti kúriu do roku 1625 vlastnila jeho dcéra Eufrozína, po nej do roku 1652 jeho syn František a po ňom Ondrejov syn Pavol II. Balaša. Vo vlastníctve ju mal i Gabriel Balaša a po jeho smrti ho do roku 1711 vlastnila jeho žena Mária Peréniová. V roku 1616 kúria vyhorela a bola značne poškodená. O jej obnovu a zveľadenie sa pokúsil Žigmundov syn Ondrej, ale pre spory jeho otca s Imrichom Balašom k oprave nedošlo. Podarilo sa to až jeho synovi Pavlovi II. Balašovi. V 1.tretine 18.storočia, v roku 1733, bola kúria prestavaná v barokovom slohu, rozšírená a nadstavaná o ďalšie podlažie, čím vznikol štvorkrídlový kaštieľ. Pribudol aj park a nádvorie s ústrednou fontánou s barokovými prvkami. Nad neskorobarokovým vstupným portálom sa nachádza nápisová tabuľa vzťahujúca sa na prestavbu v roku 1773. V priechode hneď za vstupnou bránou sa nachádza kamenný dvojitý erb a v bočných nikách stojace plastiky rytierov. Na prízemí severného krídla sa nachádza dnes už prestavaná salla terrena, do ktorej sa pôvodne vchádzalo koňmo. Na prízemí najmä v zadnej časti objektu sa zachovali valené a pruské klenby. Obytné miestnosti poschodia boli po prestavbe doplnené supraportovými maľbami, rastlinnou štukovou výzdobou, zrkadlovými stropmi, pôvodnými dverami, ako aj neskorobarokovými krbmi a pecami. Niektoré z nich boli dielom tehliarskeho majstra Jakuba Makaya. Súčasťou interiéru kaštieľa je kaplnka Svätého Jána Nepomuckého. Po smrti Pavla II. Balašu majetok zdedil jeho syn Ján. Keďže nemal deti, dedil po ňom jeho brat František II. Balaša. Balašovci vlastnili majetok do polovice 19.storočia. Do roku 1891 kaštieľ vlastnil veľkostatkár Jozef Lord, ktorý ho predal svojmu ženatému synovi a jeho manželke Valérii, rodenej von Jacobi. Ďalším vlastníkom bola od roku 1891 Šarlota Hohenlohe, rodená Majláthová. Tá kaštieľ v roku 1915 predala Janovi Kubelíkovi, českému skladateľovi a husľovému virtuózovi. V 1.tretine 20.storočia orlovský veľkostatok odkúpila rodina Bavorovských. Po nich sa vlastníkom kaštieľa stal Ing. Klement Ružička, generálny riaditeľ a.s. Zbrojovka Brno. Ten ho odkúpil od závodu, ktorý oň nemal záujem, ale musel ho odkúpiť spolu s ostatnými pozemkami, ktoré boli určené na výstavbu závodu. Začiatkom 90.rokov 20.storočia si na kaštieľ uplatnila reštitučný nárok jeho nevlastná dcéra Bohumila Horňáková. Považské strojárne, ktoré kaštieľ v tom čase vlastnili sa s ňou finančne vysporiadali a kaštieľ zostal naďalej v ich majetku. V rokoch 1948-1949 bola v kaštieli umiestnená správa Československých štátnych lesov a v roku 1952 prevzali kaštieľ do užívania Považské strojárne v Považskej Bystrici, ktoré ho po roku 1955 adaptovali na internát pre svojich zamestnancov. Stavebnými úpravami bola narušená celistvosť štukovej výzdoby. Kaštieľ, keďže mu nebola venovaná dostatočná pozornosť, začal rýchlo chátrať. V rokoch 1961-1975 v ňom sídlil Štátny okresný archív. Miestnosti na poschodí slúžili ako sklady. Hospodárske budovy pri kaštieli využívalo JRD, čím sa narušilo okolie a park. V rokoch 1975-1984 prebehla generálna rekonštrukcia. V roku 1984 bol sprístupnený verejnosti. Od roku 1984 bol v priestoroch kaštieľa umiestnené Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici. Tomuto účelu kaštieľ slúžil do roku 2004, kedy zmenil majiteľa a opäť prešiel do súkromných rúk. Posledná rozsiahla rekonštrukcia prebehla v rokoch 2014-2016. Menšie úpravy prebehli ešte v 1.tretine 19.storočia a začiatkom 20.storočia. Od roku 2016 sa v kaštieli nachádza hotel Gino Park Palace. Dvojpodlažná budova s pivnicou so štvorkrídlovým uzatvoreným pôdorysom s vnútorným arkádovým dvorom. Južné krídlo je trojtraktové, východné a západné krídla sú dvojtraktové. Severné krídlo je na prvom podlaží trojtraktové, na druhom dvojtraktové. Objekt má 5 vstupov, nádvorie je prístupné dvoma vstupmi v severnom a južnom krídle. Neskorobaroková fasáda so stredným prevýšeným trojosovým rizalitom v južnom krídle, bohato členenými oknami a priebežnou balustrovou atikou z čias obnovy kaštieľa. Kaštieľ stojí ako solitér na miernom kopci v Považskej Bystrici, miestnej časti Orlové, na pravej strane cesty do Púchova, obklopený zeleňou.
Park. Park.
