Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančná stavba známa pod názvom Burg (kaštieľ Svätého Burga) stojí v Považskej Bystrici, v mestskej časti Považské Podhradie pri ceste na Považský hrad. Kaštieľ dal v 1.tretine 17.storočia postaviť Šimon Balaša (syn Žigmunda Balašu) s manželkou Magdalénou Géci. Mal dve veže a stál uprostred peknej záhrady. Presťahovali sa do neho v roku 1631 z hradu. V roku 1808 bola na jeho nádvorí postavená fara a škola. Vyučovalo sa v nej do roku 1893 slovensky a do roku 1918 maďarsky. Prvým učiteľom bol František Kompánek, po ňom Andrej Antol. Najväčší rozmach kaštieľ zaznamenal v časoch, kedy bol majetkom rodiny Sapári. V priebehu 18.storočia bol kaštieľ prestavaný a opatrený záhradným terasovitým schodiskom, prechádzajúcim do parku. Je to dvojpodlažná bloková budova s pivnicou, štvorcovým pôdorysom, trojtraktovou dispozíciou a dvoma nárožnými vežami. Hladká fasáda s renesančnými šambránami okien, nad renesančným vstupným portálom je na kamennej doske erb a letopočet 1631, rok dostavby kaštieľa. V ohradnom múre kaštieľa sa nachádza kamenné nadpražie neskorogoticko-ranorenesančného portálu z konca 15.storočia prenesené z hradu. Na prízemí je veľká vstupná sieň zaklenutá valenou klenbou. Z nej sú renesančnými portálmi prístupné jednotlivé miestnosti a nárožné veže. V reprezentačných sieňach sa kedysi nachádzali maľby. Poslednou majiteľkou v období pred 1.svetovou vojnou do roku 1919 bola barónka Popper, ktorá sa ho snažila zrekonštruovať s úmyslom, že ho bude využívať ako lovecký zámok. Ešte v tom období boli steny sál kaštieľa zdobené nástennými maľbami, latinskými a maďarskými nápismu a veršami. Jednu zo stien zdobila báseň, ktorá hovorila o tom, aká by mala byť dobrá žena. Pozostávala z dvoch statí a každá stať mala 18 veršov. Nástenné maľby boli ručne maľované v modrom odtieni na bledožltom pozadí, zdobené štylizovanými vetvami a listami viniča. Obdobie 1.svetovej vojny však neumožnilo opravy začaté v roku 1914 úplne dokončiť. Po rozpade Rakúsko-Uhorska utiekli majitelia do zahraničia a kaštieľ v roku 1919 prešiel do rúk štátu. V rokoch 1944-1945 bol ťažko poškodený, pričom zanikli aj jeho hospodárske budovy. V rokoch 1955-1956 bolo prestavané poschodie a upravená fasáda. Budova bola adaptovaná na objekt civilnej obrany. Fasády i kamenné články okien boli prekryté cementovou omietkou, vymenený bol krov i krytina (šindeľ nahradil plech), pričom cibuľové strechy veží, ktoré boli výsledkom prestavby v 18.storočí, boli zmenené na kužeľové. Interiérové omietky boli osekané až na murivo a nanovo omietnuté. Stropy druhého podlažia boli podbité a omietnuté, osadené boli nové okenné a dverové výplne a nasadené mreže. Počas socializmu sa kaštieľ využíval tiež ako sklad. V súčasnosti je budova v súkromných rukách a v roku 2012 prešla kompletnou rekonštrukciou.
