Narodení: Ján sa narodil v roku 1500, Rafael sa narodil v roku 1515.
Zomreli: Ján zomrel v roku 1545, Rafael zomrel 23.2.1558.
Otec: Michal Podmanický.
Matka: Katarína, rodená Tarcaiová.
Súrodenci: Michal, Ladislav, Burian, Katarína, Sára, Magda a Anna.
Manželka: Rafael sa oženil s Johannou Lomnickou.
Deti: Ján i Rafael zomreli bezdetní a po Rafaelovej smrti rod Podmanických vymiera po meči.
Po otcovej smrti boli vychovávaní strýkom Štefanom Podmanickým, ktorý ich priúčal tajom obratnej diplomacie. Neskôr sa z nich vplyvom doby stali lúpežní rytieri, využívali oba nepriateľské tábory Habsburgovcov a Zápoľských, viac ale presadzovali záujmy Jána Zápoľského ako jeho prívrženci. Ťažiac z politickej situácie s dvomi kráľmi násilne obsadzovali panstvá svojich protivníkov a potom žiadali od svojho kráľa, aby im na ne udelil donáciu. V roku 1530 obsadili hrad Košeca, v roku 1531 vypálili Nové Mesto nad Váhom, v roku 1533 dobyli hrad Lednica, v roku 1536 obsadili Súču a zaútočili aj na Nitriansku Stredu, v roku 1538 obsadili Zliechov. V roku 1540 vlastnili 469 majetkov, medzi ktorými bolo množstvo hradov. V 30.rokoch 16.storočia sa bratia dostali do sporu s rodom rytierov Kostkovcov, ktorých vodca Mikuláš Kostka vehementne presadzoval reformáciu a stal sa kvôli zaberaniu katolíckych kostolov známy ako tyran kléru. Výpady Podmanických voči nemu v mene katolíckej viery však neboli v súlade s reformačnou orientáciou Sedmohradska. Karta sa postupne začala obracať. V roku 1537 bratia dostali od Jána Zápoľského za verné služby usadlosť Aszod vo Vesprémskej stolici v Sedmohradsku. Ján odišiel tam a zomrel bezdetný. Rafael zostal na Považí. Vyčíňaním oboch bratov sa v roku 1542 zaoberal uhorský snem. Podľa jeho rozsudku dostali bratia lehotu dva mesiacov na vrátenie neoprávnene získaných majetkov. Po vyriešení majetkových sporov s Kostkovcami požiadavky snemu akceptovali. Po smrti Jána Zápoľského sa usilovali o zmier s Ferdinandom I. V roku 1543 ich hrdé sídlo hrad Bystrica zachvátil skazonosný požiar. Rafael sa rozhodol pristúpiť k veľkorysej prestavbe. Vo vyhorenom sídle sa však cítil bezbranný a tak kvôli svojej bezpečnosti v roku 1544 prisahal vo Viedni vernosť Ferdinandovi I. Po zmierení s kráľovskou stranou a po Jánovej smrti v roku 1545 žil v ústraní a zveľaďoval hrad i panstvo. Kráľovu dôveru si dokázal získať natoľko, že sa v roku 1554 stal županom severnej časti Trenčianskej stolice. Pod vládou Habsburgovcov tak napokon v mieri spravoval územie, o ktoré ako lúpežný rytier bojoval. Zomrel vo veku 43 rokov. Jeho náhrobok sa nachádza v považskobystrickom kostole.