Hrad Lednica

Hrad Lednica

Názov: Hrad Lednica, Lednický hrad.

Historické názvy:

Poloha: Hrad sa nachádza v priesmyku Bielych Karpát priamo nad obcou Lednica. Bol vybudovaný priamo na strmom vápencovom brale nazývanom Kobulinka rozčesnutom na dve časti, v nadmorskej výške 490m.

Prístup: Na hrad je možné vystúpiť priamo z obce ulicou popri Kostole svätého Jána Nepomuckého, alebo chodníkom popod hrad od Katarínkinho prameňa. Výstup k hradu je nenáročný.

Staršie osídlenie polohy: Ľudia na brale žili už pred viac ako 2.000 rokmi. Pravdepodobne v 9.storočí tu vzniklo prvé opevnenie, slovanské sídlisko.

Vznik: Hrad postavili v 2.polovici 13.storočia ako kráľovskú pohraničnú pevnosť na ochranu cesty vedúcej na Moravu a na ochranu severozápadnej hranice Uhorska. V minulosti bola Lednica kráľovským mestom, kadiaľ viedla významná obchodná cesta. Bolo preto nutné zabezpečiť ochranu mesta pred prípadnými nájazdmi lúpežníkov, preto tu bol postavený hrad. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1259. Patril k najodvážnejším i keď menším hradným stavbám.

Vlastníci: Po jeho postavení bol v rukách kráľa. Neskôr slúžil ako sídlo, útočisko, či pevnosť viacerým šľachticom. Prvým známym majiteľom hradu bol v rokoch 1259-1269 župan Marek z Lednice (Mark de Lednyche). Nie je ale zrejmé či sa jeho meno viazalo na hrad alebo na dedinu. V súpise provincií stredného Považia sa hrad spomína v roku 1316. Začiatkom 14.storočia sa ho na prechodný čas zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti v roku 1321 sa opäť vrátil korune. Od roku 1347 hrad vlastnila rodina Pakšiovcov, ktorá ho v roku 1392 dala do záložnej držby Henkovi, šľachticovi českého pôvodu. Henka so súhlasom panovníka vyplatil Dezider Kapolay, príbuzný Pakšiovcov, ktorý sa potom dostal do záložného vlastníctva hradu. Vystriedalo sa tu viacero vlastníkov z rodu Kapolay. Počas vlády Žigmunda Luxemburského v 1.štvrtine 15.storočia sa majiteľmi hradu a panstva stali bratia Sobek a Matej Bielikovci zo sliezskej Kornice. Ich panstvo neohrozilo ani dočasné obsadenie hradu husitskou posádkou v rokoch 1432-1434. V roku 1471 kráľ Matej Korvín dáva hradné panstvo za 3.600 pražských grošov Felixovi Šťastnému a Petrovi Hnedému (obdarovaní sa ale majiteľmi nestali, pretože uvedenú sumu panovníkovi nevyplatili). V 15.storočí často menil majiteľov, až sa nakoniec stal hniezdom lúpežných rytierov, ktorí z neho tyranizovali široké okolie. Prvými boli Ján a Rafael Podmanickí. Určitý podiel z panstva získali Podmanickí už v roku 1466 manželstvom Blažeja Podmanického s Dorotou Bielikovou, ale v roku 1475 kráľ Matej Korvín vydáva hrad svojmu prívržencovi Petrovi Nehézovi z Dolnej Krupej, kvôli čomu sa Podmanickí márne súdili. Peter Nehéz čoskoro umiera a vlastníčkou hradu sa stáva vdova po ňom. Po roku 1526, po bitke pri Moháči, sa Ján a Rafael Podmanickí usilovali hrad získať do svojho vlastníctva, tak ako ich k tomu oprávňovala listina z roku 1504 od panovníka Vladislava II. Jagelo. Tento nárok však vysporiadaný nebol, pretože vdova po Petrovi Nehézovi ešte v tom istom roku založila Lednicu vysokému kráľovskému úradníkovi, taverníkovi Blažejovi Ráškayovi, ktorý sa majetku 18.júna 1504 aj ujal. V roku 1515 dal lednické panstvo do zálohu za 8.000 zlatých krajinskému sudcovi Ambrózovi Šarkáňovi a jeho manželke Žofii Záblatskej. Na majetok získal donačnú listinu od Vladislava II. Jagelo v roku 1525 (ako spolumajitelia v nej figurujú aj bratia Ján a František Šarkáň). Ján a Rafael Podmanickí sa nároku na Lednicu nemienili vzdať a na jeseň v roku 1533 podnikli proti hradu vojenský útok a obsadili ho. Súčasne uzavreli dohodu s cisárskym vojenským veliteľom Katzianerom, ktorý uznal ich nároky. Až listinou z 26.decembra 1549 nový panovník Ferdinand I., ktorý si chcel nakloniť mocného Rafaela Podmanického, mu panstvo daroval. Hrad vlastnil až do roku 1558, kedy zomrel bez potomka. Hrad prešiel do majetku kráľa Ferdinanda I. Ten ho v roku 1559 predáva za 49.000 zlatých košickému kapitánovi Imrichovi Telekešimu. Imrich Telekeši zomiera 30.mája 1560 a panstvo zdedil jeho jediný syn Štefan, ktorý sa oženil s dcérou Petra Forgáča, Zuzanou. Ich jediný syn Michal Telekeši nemal ani štyri roky keď mu zomrela matka a iba desať rokov, keď mu zomrel otec. Jeho tútor Mikuláš Topoš, sa skôr staral o hospodárske záujmy svojho zverenca, než o jeho výchovu. Vyrastal bez výchovy pri drsných dráboch, čo sa odrazilo v jeho živote. Stal sa lúpežným rytierom, páchal rôzne priestupky a okrádal ľudí, čo sa mu vypomstilo, keď okradol cisársku karavánu. 11.septembra 1600 sa uskutočnil vojenský zásah proti hradu pod Turzovým vedením. Zúčastnilo sa ho 200 jazdcov a 500 pešiakov. Michal Telekeši ale už v polovici augusta ušiel do Poľska a na krátky čas sa usadil v Krakove. Turzo ho pod zámienkou vyjednávania o jeho amnestii vlákal v Bytči do pasce, zajal a uväznil. Keďže panovník odmietol aj jeho druhú žiadosť o milosť, bol 3.apríla 1601 popravený. Jeho rod tým vymrel po meči. Vdove Juliane Suňogovej z konfiškovaného majetku nechali polovicu nehnuteľností a 50 poddaných v Lednických Rovniach. V tom istom roku lednické panstvo odkúpil za 104.000 zlatých tekovský hlavný župan František Dobó. V roku 1602 ale zomrel bez potomkov, tak na základe jeho testamentu sa dedičské právo prenieslo na jeho príbuzných z rodov Lórantfy, Zeleméry, Bošáni a Forgáč. Michal Lórantfy sa neskôr oženil s Barborou Zeleméryovou, čím došlo k spojeniu dvoch najväčších podielov, ktoré potom zdedila ich dcéra Zuzana. V roku 1616 Zuzana Lórantfiová vydáva za sedmohradského šľachtica Juraja I. Rákociho a ako veno prináša do manželstva lednické panstvo. Vtedy sa do Lednice a Púchova uchýlili do vyhnanstva českí bratia, s ktorými udržiaval styk aj Jan Amos Komenský. Kvôli spojenectvu Juraja I. Rákociho so Švédmi dal ale v roku 1648 cisár Ferdinand III. zradou hrad obsadiť. V rokoch 1650-1651 bol kapitánom a kastelánom hradu Juraj Marcibáni. Pri plienení okolia v roku 1663 sa Turci hradu ležiaceho bokom nedotkli. V roku 1700 sa hrad dostal do zálohu nitrianskemu biskupovi Ladislavovi Maťašovskému a jeho bratovi Mikulášovi. V poslednom protihabsburskom povstaní obsadili hrad kuruci Františka II. Rákociho a po potlačení povstania a bitke pri Trenčíne v roku 1708 ho cisárske vojsko pod vedením generála Heistera obsadilo a v roku 1710 vypálilo. Hrad poškodený týmito vojnovými udalosťami Maťašovskí v roku 1746 ešte zrenovovali, ale už o niekoľko rokov opustený začal postupne chátrať. V roku 1754 rod Maťašovských vymiera po meči a majetky preberá kráľovská komora. V roku 1770 hrad do držby dostal syn Julianny Rákociovej a Ferdinanda Goberta Aspremonta, Ján Gobert Aspremont. V rou 1798 dochádza k otvorenej vzbure , keď Aspremont odobral Ledničanom pozemky. Aspremontovci sa o hrad už nestarali. Ich rod vymrel po meči v roku 1819 a lednický majetok zdedila dcéra Mária Anna, ktorá sa v roku 1807 vydáva za baróna Filipa Skrbenského. V roku 1830 ešte stoja všetky budovy hradu. V roku 1890 ich syn Filip lednický majetok predáva továrnikovi a sklárskemu podnikateľovi Jozefovi Schreiberovi. V roku 1900 je z hradu už iba ruina. Od roku 2004 sa o hrad stará a o jeho záchranu sa pokúša Historicko-astronomická spoločnosť z Ilavy spolu s obcou Lednica.

Stavebný vývoj: Pôvodný hrad pozostával z dvoch úrovní. V hradnom jadre boli okolo malého nádvoria postavené obytné budovy, veža a palác, chránené zo severu hradbovým múrom. Z nádvoria sa po schodoch vystupovalo na druhú úroveň, kde bola postavená pozorovateľňa. Do hradu sa vchádzalo cez tunel vytesaný do skaly, pred ktorým bolo schodisko. V 15.storočí bol dobudovaný druhý (západný) palác a upravená veža. V 1.polovici 17.storočia Rákociovci portál vstupného tunela prekryli mohutnou podkovou delovej bašty a pred ňu postavili obranný múr dolného hradu, čím vzniklo predhradie. V roku 1746 dali Maťašovskí hrad opraviť a doplniť chýbajúce vnútorné zariadenie. To boli posledné stavebné úpravy. V roku 1962 bola už len spevnená vstupná delová bašta a časť paláca nad obcou.

Interiér: Po drevenom schodisku sa vystupovalo na druhé poschodie, do veľkej sály hradu, vyzdobenej zlatými, striebornými a kolorovanými ornamentmi na stenách a s veľkou špeciálne zafarbenou pecou. V strede pece bol erb rodu Maťašovských. Cez chodbu sa vchádzalo do kaplnky zasvätenej svätému Jánovi Krstiteľovi. Všetky steny boli vyložené drevom a zdobené obrazmi svätých. Dubový kazetový strop bol zdobený bielymi krížikmi. V kaplnke zo stropu viselo svietidlo, ktoré držal pozlátený anjel. Drevom vykladanou chodobu sa popri zapečaťenej miestnosti rodového archívu vchádzalo k mohutnému drevenému schodisku na najvyššie poschodie. Tam, kde končilo schodisko, dominovala starobylá rytierska sála. V záverečnej etape svojho využívania mal hrad asi 45 rôznych miestností, nerátajúc miestnosti v pozorovateľni Straka.

Exteriér: Keďže hrad bol obranný mal zložitý bezpečnostný systém a bol takmer neprístupný. Po dobudovaní predhradia mal hrad tri úrovne. Do hradu sa vstupovalo cez veľkú priekopu, ktorá oddeľovala dolné nádvorie padacím mostom. Za ním bola najnižšie položená časť, predhradie. Predhradie malo trojuholníkový pôdorys. Pôvodne sa tu nachádzali stajne, voziareň, sušiareň, kováčska dielňa a dielňa na výrobu keramiky. V blízkosti kováčskej dielne boli drevené schody k druhému padaciemu mostu, ovládanému pomocou veľkého kolesa, ktorý umožňoval vstup do tunela vysekaného v skale, vedúceho do stredného hradu. Padací most sa spúšťal nad pomerne hlbokú priepasť. Tunel bol široký 1,3m a dlhý 9,5m. Až neskôr tu vybudovali baštu. Mala viac ako 2,5m hrubé múry, ktoré tvorili ochranu tohto tunela. Dômyselne prepracovaný systém spočíval v tom, že vchod do tejto bašty nebol na úrovni terénu ale bol vo výške. Muselo sa vstupovať po drevenom schodisku. Priamo v interiéri bašty sa nachádzal ešte druhý padací most, ktorý sa v prípade potreby zaklopil a znemožnil vstup do tohto tunela. V strednom hrade sa na malom nádvorí nachádzal palác z 15.storočia, obytné budovy pre služobníctvo, hospodárske miestnosti, sklady, byt kastelána a stará hranolová veža. V nej bola miestnosť pre drábov a väznica, nad nimi dve bašty, ale bez výzbroja. Palác bol dlhý 50m a široký 10m. Veža s rozmermi 5x6m stála uprostred hradu a bola vysoká 26m. Múry mala hrubé sotva 0,75m. Za vežou boli v najvyšších miestach stredného hradu schody, po ktorých sa dalo prejsť na plošinu, kde začínalo do šikmého hrebeňa brala vysekaných 80 úzkych schodov, ktoré viedli na najvyššie položenú prírodnú pozorovateľňu, nazývanú Straka. Schody boli chránené drevenou strechou. Sú tu dodnes.

Súčasnosť: V roku 1999 sa zrútila časť severného múru. V roku 2001prevzalo hrad do nájmu občianske združenie Donjon z Martina, vyčistilo ho od náletovej vegetácie a vytvorilo chodník pre návštevníkov. V roku 2011 sa z prednej palácovej časti zrúcaniny odtrhla približne 300kg vážiaca kamenná masa. Rozsiahle práce na záchrane hradu sa začali až v roku 2004, kedy ho do nájmu, neskôr do spoluvlastníctva, dostala Historicko-astronomická spoločnosť z Ilavy. Po smrteľnom úraze v tom istom roku bol hrad pre verejnosť uzavretý. Od roku 2015 je opäť čiastočne prístupný verejnosti a prebiehajú na ňom rekonštrukčné.

Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

Obytná veža. Postavená bola v období ranej gotiky v 14.storočí. Mala štvorcový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, bola trojpodlažná. Prestavovaná bola v 14.-15.storočí a v roku 1746. Zničená bola v 18.storočí.

Hradbový múr I (hradba horného hradu). Nachádza sa na severnom obvode hradného jadra. Postavený bol v 14.storočí. Prestavovaný bol v 15.-16.storočí a v 90.rokoch 20.storočia.

Schodisko. Jednoramenné schodisko sa nachádza v južnej časti hradného jadra. Vybudované bolo v 14.storočí.

Strážna veža. Straka. Nachádza sa v západnom výbežku hradného jadra. Mala nepravidelný pôdorys.

Hradný palác I (západný palác). Nachádza sa v severozápadnej časti hradného jadra. Postavený bol v gotike v 14.storočí. Mal obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, bol štvorpodlažný s podkrovím. Prestavovaný bol v 15.-17.storočí.

Hradný palác II (východný palác). Nachádza sa vo východnej časti hradného jadra. Postavený bol v 2.polovici 13. až začiatkom 14.storočia v gotike. Mal štvoruholníkový pôdorys, bol trojpodlažný. Prestavovaný bol v 14.-17.storočí.

Hradné nádvorie I (nádvorie horného hradu). Nachádza sa v severnej časti hradného jadra. Postavené bolo v 2.polovici 13. až začiatkom 14.storočia v gotike. Malo obdĺžnikový pôdorys. Prestavované bolo v 15.-17.storočí.

Tunel. Skalný tunel sa nachádza v južnej časti hradného jadra. Postavený bol koncom 13. až začiatkom 14.storočia.

Predhradie:

Hradbový múr II (hradba dolného hradu). Nachádza sa po južnom a východnom obvode predhradia. Postavený bol na prelome 15. a 16.storočia. Prestavovaný bol v 16.-17.storočí.

Bránová bašta (barbakan). Nachádza sa v severnej časti predhradia. Postavená bola v renesancii v 16.storočí. Mala polelipsovitý pôdorys, jednopriestorová dispozíciu, bola trojpodlažná.

Hospodárska stavba. Nachádza sa v juhovýchodnej časti predhradia. Postavená bola v renesancii v 16.-17.storočí. Mala obdĺžnikový pôdorys a jednotraktovú dispozíciu. Prestavovaná bola v 16.-17.storočí.

Hradné nádvorie II (nádvorie dolného hradu). Nachádza sa v juhovýchodnej časti hradného komplexu. Vybudované bolo na prelome 15. a 16.storočia. Malo trojuholníkový pôdorys. Prestavované bolo v 16.-17.storočí.