Syn Ladislava Podmanického. Narodil sa v roku 1480, zomrel v roku 1530. Od roku 1507 bol čanádskym prepoštom a kanonikom, neskôr kanonikom v Ostrihome, od roku 1512 nitriansky biskup, neskôr nitriansky župan a jeden z prvých šíriteľov protireformácie. V roku 1526 sa zúčastnil bitky pri Moháči a pravdepodobne priamo videl svojho brata Michala Podmanického zomierať. Podľa všetkého sa so svojou družinou rovnako zúčastnil osudnej bitky. Navyše podľa dobových záznamov bol zaradený do druhého sledu spoločne s ostatnými biskupmi. V tomto slede sa nachádzal i panovník a teda aj Michal Podmanický. Bitka sa však zvrhla a Štefan si musel zachraňovať vlastný život. Keďže väčšina cirkevných hodnostárov a biskupov padla pri Moháči (zostalo ich len sedem), stal sa jednou z najdôležitejších cirkevných osôb v krajine. Ako najstarší z biskupov v Uhorsku sa stáva najvyšším cirkevným hodnostárom v Uhorsku. Preto v Belehrade v roku 1526 korunuje Jána Zápoľského a neskôr, 3.11.1527 Ferdinanda I. za kráľa Uhorska. Po dlhom váhaní sa nakoniec prikláňa na stranu Habsburgovcov, a teda na stranu Ferdinanda I.