Syn Ladislava Podmanického. Bol členom dvora Jagelo, dvorným prefektom, od roku 1502 sa stal kapitánom kráľovských nádvorníkov, v roku 1517 sa spomína ako kráľovský komorník u Ľudovíta II. Jagelo. Začiatkom 16.storočia bol súdený a aj odsúdený za fyzický útok na Alberta Nádašiho Sarkóziho. V roku 1519 mal byť uvedený do držby Žilinského dedičného richtára a jeho majetkov, čo sa ale nestalo. Neskôr bol veliteľom kráľovej osobnej stráže. V roku 1522 sa oženil s dcérou Jána Tarcaiho, Katarínou Tötselymesi. Z ich manželstva sa narodili synovia Ján, Michal, Ladislav (spomína sa v roku 1525, zomrel 1529), Rafael, Burian a dcéry Katarínu, Sáru a Magdu, Annu (najmladšia dcéra, spomína sa tiež až po otcovej smrti). Prostredná dcéra Sára sa vydala za Mojžiša Suňoga z Budatína, Katarína za Michala z Lefantoviec (druhý raz za Mikuláš Gusiča), manželom Anny sa stal Ján Hrušovský zo Záblatia. Hoci od narodenia trpel telesnou vadou, zúčastnil sa spolu s bratom Štefanom Podmanickým v roku 1526 bitky pri Moháči. V nej spolu s kráľom Ľudovítom II. Jagelo ako kráľovský komorník a kapitán pešej kráľovskej telesnej stráže zomiera.
