Národná kultúrna pamiatka Kostol a príkostolný cintorín vyhlásená v roku 2020. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Rímskokatolícky farský Kostol svätého Vavrinca, diakona bol postavený z tradície hradu (veľkomoravský hrad stál nad obcou, spomínaný bol v roku 1329 pod názvom Garadna, dnes už nejestvuje). Kamenný gotický kostol bol postavený na románskych základoch z 12. alebo 2.polovice 13.storočia. Archidiakonát sa tu spomína už v roku 1264 a kamenný kostol v roku 1329. Pôvodne bol zasvätený Všetkým svätým. Išlo zrejme o jednoloďovú stavbu s predstavanou západnou vežou a východnou svätyňou neznámeho tvaru. V rokoch 1540-1661 patril kostol evanjelikom. Upravovaný bol v 17.storočí. V rokoch 1685-1714 patril kostol jezuitom zo Skalice. Rozšírený a barokovo upravený bol vďaka patrónovi grófovi Jozefovi Ilešházimu v roku 1758, kedy získal svoju terajšiu podobu. Loď bola rozšírená východným i južným smerom a rozobraná bola aj pôvodná svätyňa, ktorú nahradilo veľké polygonálne ukončené presbytérium. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovali iba časti obvodových múrov lode (západná a severná stena) a hmota veže. Vtedy bol tiež postavený hlavný oltár a dva bočné oltáre svätého Imricha a Bolestnej Panny Márie. Hranolová veža s ihlanovou strechou sa počas rozšírenia lode dostala mimo stredovú os kostola. Opravovaná bola v roku 1775. V roku 1894 bol kostol vážne poškodený bleskom a prebehla jeho generálna oprava. Ďalšie úpravy prebehli v 30.-40.rokoch 20.storočia, v 60. a 80.rokoch 20.storočia a v roku 2016, kedy kostol zasiahol požiar a poškodil interiér (oltáre, organ, spovednica). Zariadenie bolo obnovené. Kostol je jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym záverom presbytéria. Pod ním sa nachádza krypta vybudovaná v roku 1750 (slúžila do roku 1793). Sakristia bola primurovaná neskôr. Loď kostola má rovný strop, presbytérium má pruské klenby. Loď má bočné empory a v západnej časti je murovaný organový chór. Fasády kostola sú hladké, členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Pôvodný hlavný oltár bol postavený v roku 1715. Nový neskorobarokový oltár so stĺpovou jednoetážovou oltárnou architektúrou na krivkovom pôdoryse je z roku 1779. V strede, medzi nadstavcom a dvojicami kanelových stĺpov s vázami a plastikami anjelov, sa nachádza oltárny obraz znázorňujúci svätého Vavrinca. Bočný oltár svätého Jána Nepomuckého je rokokový a pochádza z roku 1773. Má jednoetážovú pilastrovú architektúru s reliéfom svätca vo výklenku. Na boku sú dve plastiky svätcov a v nadstavci dvaja anjeli. Druhý bočný oltár Blahoslavenej Panny Márie z roku 1763 je tiež rokokový s neskoršou úpravou a doplnkami. Je to jednoetážová pilastrová architektúra, náprotivok k predošlému oltáru. V strede je dodatočne prerobená nika, v ktorej je plastika Šaštínskej Panny Márie. Voľný obraz Piety je renesančný zo 17.storočia. V jeho dolnej časti je zobrazený kláštor. Kazateľnica je rokoková z roku 1773. Na obvode parapetu sú reliéfy a vo vrchole baldachýn s Michalom Archanjelom. Kamenná klasicistická krstiteľnica pochádza z roku 1793. Drevený vrchnák je z 19.storočia (1810). Monštrancia je z roku 1715. Pôvodný organ bol z roku 1727, dvanásť registrový z roku 1789, súčasný je z roku 1906. Slnečné hodiny sú z 18.storočia. Najstarší zvon z roku 1700 je od zvonolejára K. Korníka. Druhý zvon z roku 1709 odlial Krištof Bienstok z Trnavy. Tretí zvon je z roku 1739. Štvrtý zvon z roku 1776 odlial zvonolejár Ján Christelli z Bratislavy. V roku 1916 boli tretí a štvrtý zvon zrekvirované. Kostol sa nachádza juhozápadne od centra obce Malá Hradná. Z kostolného návršia sú pekné výhľady na Bánovskú pahorkatinu a okolité pohoria. Napravo od kostola sa nachádza Lurdská jaskyňa Panny Márie.
Príkostolný cintorín. Príkostolný cintorín.
