Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968. Hradisko Skala, kóta 483,0m. Nálezy z praveku a stredoveku. Nálezy kostí mamuta, lopatka jeleňa a parohy soba na Púchovskej skale. Osídlenie už v starej kamennej dobe (paleolit), mladej kamennej dobe (neolit) a medenej dobe (eneolit). Lokalita je jednou z najintenzívnejšie osídlovaných polôh z obdobia praveku a rannej doby dejinnej. Z kamennej doby (paleolitu) sa tu našli parohy i mamutie kosti. Nález sídliska volútovej kultúry z neolitu (nálezy sekierok a sekeromlatov), sídliska kultúry s kanelovou keramikou z eneolitu a hroby únětickej kultúry zo starej bronzovej doby (staršia bronzová doba). Hromadný nález bronzov a sídlisko lužickej kultúry. Najväčšie objavy urobil amatérsky archeológ barón Emil Friedrich Johannes Hoenning O´Carroll, ktorý v Púchove pôsobil od roku 1888 a je tu i pochovaný. Určil obdobie púchovskej kultúry 200 p.n.l. – 300. Bolo tu výšinné sídlisko z mladej železnej doby (laténska doba), z okruhu púchovskej kultúry (výrobky z hliny a železa, z drahých kovov – jantárové i sklenené perly, kostené gombíky a hrebene, prívesky náhrdelníkov s prevŕtanými zubami líšky, vlka, medveďa a diviaka, bronzové spony s klieštikovito uchytenou pätkou, drôtené spony dlhým vinutím širokým až 56cm, rôzne ozdoby, sklenené a bronzové náramky, drobné železné ihlice, razené mince) ako i rímskej doby. Skala bola opevnená veľkým kamenným múrom so spevnenou konštrukciou. Múr mohol mať hrúbku až 1,8m. Polkruh bol dlhý až 15m. V bronzovej dobe sa v blízkosti skaly aj hojne pochovávalo, o čom svedčia mnohé nálezy hrobov. Nálezy a rekonštrukcie hrnčiarskych pecí, hutníckych zariadení, železné radlice.
