Poloha
Obec leží na Podunajskej pahorkatine, v podhorí Strážovských vrchov, na brehoch Miezgovského potoka v juhovýchodnej časti okresu. Leží juhovýchodne od okresného mesta Bánovce nad Bebravou.
Najvyšší bod: Bod v lokalite Lieštiny v nadmorskej výške 296m severozápadne od obce.
Najnižší bod: Hladina rieky Hydina pri výtoku z katastra obce (209m).
História obce
Prvýkrát sa obec písomne spomína v roku 1294 ako terra Brezolup, (ďalšie názvy: 1323 Brezolup, Berzolup, 1471 Brezolwpy, 1773 Brezolubje, 1927 Brezolupy). Do roku 1321 patrila panstvu Uhrovec. V roku 1389 kráľ Žigmund daroval hrad Uhrovec aj s obcami bratislavskému grófovi Štiborovi zo Štiboríc. Od polovice 16.storočia patrila obec trenčianskemu panstvu a zemanom Sárovským-Bešeňovským, Haláčiovcom a Podmanickým. Od začiatku 17.storočia patrila bánovskému panstvu. V roku 1663 bola obec napadnutá a spustošená tureckým nájazdom. Od roku 1838 sa stala obec majetkom bankárskej rodiny Šimona Sinu. Od konca 19.storočia patrila panstvu Bánovce-Trenčín. V roku 1598 mala obec 13 domov, v roku 1784 mala 21 domov, v roku 1828 mala 20 domov, v roku 1869 mala 208 obyvateľov, v roku 1880 mala 262 obyvateľov, v roku 1890 mala 290 obyvateľov, v roku 1900 mala 299 obyvateľov, v roku 1910 mala 321 obyvateľov, v roku 1921 mala 339 obyvateľov, v roku 1930 mala 369 obyvateľov, v roku 1940 mala 367 obyvateľov, v roku 1948 mala 401 obyvateľov, v roku 1961 mala 519 obyvateľov a v roku 1970 mala 438 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a obchodom s drevom. V 19.storočí tu pracovala pálenica. Pri požiari v roku 1921 vyhorela celá obec, neskôr bola obnovená. Začiatkom 20.storočia obyvatelia pracovali ako roľníci a robotníci na veľkostatku. V 20.storočí veľká časť obyvateľstva pracovala v priemyselných a stavebných podnikoch v Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi a Partizánskom. Súčasťou obce bola osada Prestovník, ktorá sa spomína v rokoch 1389-1391.
História osídlenia územia
Významná archeologická lokalita. Slovanský mohylník a sídlisko z predveľkomoravského obdobia (675-791). Pohrebisko so žiarovým hrobom z čias Veľkej Moravy s keramikou pražského typu (pravdepodobne z 8. a 9.storočia).
Archeologické nálezisko Turecké hroby severovýchodne od obce.
Miestne časti
Brezolupy
Jerichov
Do roku 1996 bol samostatnou obcou. Opatrením 234/1996 účinným od 1.7.1996 sa zlúčil s obcou Brezolupy a stal sa jej miestnou časťou.
Zaujímavosti v obci a okolí
Turistické chodníky KST: 5408.
