Poloha
Obec leží v juhozápadnej časti okresu na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Považského Inovca, na brehoch rieky Livina.
Najvyšší bod: Juhovýchodný svah vrchu Žrebíky (356,0m) v nadmorskej výške 332m.
Najnižší bod: Hladina riečky Livina pri výtoku z katastra obce (238m).
História obce
Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1329 ako Pobohan, vtedy magister Štefan, vnuk bána Bečendu, daroval toto územie kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou. Ďalšie názvy: 1330 Pohoban, 1461 Pochaba, 1786 Pochaban, 1808 Pochabany. Vyvinula sa zo zemianskej osady na území, ktoré po roku 1245 patrilo bánovi Bečendovi z rodu Hont-Poznanovcov. Patrila zemanom, neskôr v 14.storočí panstvu Topoľčany, od 17.storočia panstvu Tovarníky, Traunovcom, Erdödiovcom, Coloredovcom a Stummerovcom. V 15.storočí spustla, dosídlili ju v roku 1592 ma zákupnom práve (Juraj Svikruh). V roku 1778 mala obec 3 mlyny, v roku 1828 mala 35 domov, v roku 1869 mala 163 obyvateľov, v roku 1880 mala 164 obyvateľov, v roku 1890 mala 165 obyvateľov, v roku 1900 mala 166 obyvateľov, v roku 1910 mala 215 obyvateľov, v roku 1921 mala 232 obyvateľov, v roku 1930 mala 223 obyvateľov, v roku 1940 mala 243 obyvateľov, v roku 1948 mala 226 obyvateľov, v roku 1961 mala 315 obyvateľov a v roku 1970 mala 316 obyvateľov. Obyvatelia boli roľníkmi, živili sa drevovýrobou, koncom 18.storočia sa spomína 13 kolárov, hrnčiarstvom, včelárstvom a pestovaním a sušením ovocia. Začiatkom 20.storočia obyvatelia pracovali na veľkostatku H. Stummera. V 20.storočí časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Partizánskom a Bánovciach nad Bebravou.
História osídlenia územia
Zaujímavosti v obci a okolí