Kaštieľ v Horovciach

Kaštieľ v Horovciach

Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Kaštieľ. Nad hlavným vchodom je osadená renesančná doska s erbmi a letopočtom vzťahujúcim sa na stavbu. Podľa nej začal kaštieľ v roku 1312 stavať Juraj Póka. Na doske je po latinsky vytesané: „Túto budovu vystavil Juraj Póka zo skaly až po prvé poschodie, to ďalšie zanechal svojim potomkom“. Kaštieľ bol stavaný ako polhrad (polpevnosť) až po prvé poschodie. Hrádok podľa charakteru kamenného lomového muriva prekračoval bežný charakter kamenných stredovekých jedno a dvojpriestorových hrádkov na území Slovenska v období stredoveku. Objekt úlohu pevnosti viackrát splnil, keď odolal Betlenovcom, Rákocimu, ale aj cisárskemu vojsku. Na prelome 14. a 15.storočia potomkovia pokračovali v stavbe. V 2.polovici 15.storočia dostala obec kráľovskou donáciou rodina Podmanických, ktorí vtedy vlastnili aj hrad Lednica. V roku 1549 obec aj s hrádkom daroval cisár Ferdinand I. rodine Pavla Rozona z Rozonovských Mitíc. Po jeho smrti donáciu panovník potvrdil pre jeho manželku Dorotu Pongrácovú a pre jej dve dcéry Helenu a Margitu. Helena sa vydala za Alberta Dúbravického a Margita za Pavla Madočániho z Liptovských Madočian. Kaštieľ bol druhým poschodím Mádočániovcami dokončený v roku 1594 v renesančnom slohu. Neskôr realizovali veľkú renesančnú obnovu budovy. V 17.storočí bol starý stredoveký hrádok pevnostného charakteru prestavaný na nové šľachtické sídlo. Bola pritom zachovaná základná dispozícia s trojdielnym členením. Kaštieľ bol dvojpodlažný, pričom suterén a prvé podlažie bolo murované, druhé podlažie pravdepodobne drevené. Kamenný palác na prvom podlaží pripadol Františkovi a Gašparovi Madočániovcom, drevený palác na druhom podlaží dostali Mikuláš II. a Ján III. Madočániovci. Objekt bol značne poškodený počas požiaru v roku 1725, pričom zhoreli drevené časti. Rekonštrukcia kaštieľa sa uskutočňovala postupne od polovice 18.storočia, kedy sa jediným vlastníkom stal Anton I. Madočáni s manželkou Janou Motešickou. Po jeho smrti prevzali majetok Florián a Anton II., poslední potomkovia trenčianskych Madočániovcov. Od roku 1775 pôsobil v kaštieli ako kaplán a vychovávateľ františkánsky mních Hugolín Gavlovič, ktorý tu v roku 1787 aj zomrel. V roku 1797 bol zásluhou Gašpara Madočániho doplnený kaplnkou. V roku 1805 objekt odkúpil Ladislav Vietoris a jeho syn Ladislav Vietoris mladší ho v roku 1840 zrekonštruoval a dal kaštieľu nový vzhľad. Od roku 1895 bol majiteľom Ján Vietoris a posledný majiteľ Filip Vietoris v roku 1917 časť majetku predal banke v Budapešti a odišiel do Trenčianskych Teplíc. V rokoch 1934-1936 prebehla prestavba kaštieľa. Od parku boli pristavané dva balkóny a boli vydláždené podlahy. Budova dostala honosnejší vzhľad a v 1.polovici 20.storočia vznikol pri kaštieli prírodno-krajinársky park. V rokoch 1968-1999 slúžil kaštieľ ako detská ozdravovňa. V roku 1999 bol objekt uzatvorený. V roku 2004 prešiel do súkromných rúk, odkúpila ho spoločnosť M-Invest z Považskej Bystrice, ktorá ho neskôr predala JUDr. Milanovi Fraňovi. V roku 2011 bol opäť predaný súkromnej spoločnosti a prebehla jeho rekonštrukcia. Pôvodne to bola renesančná dvojpodlažná budova s trojtraktovou dispozíciou, s nárožnými arkiermi na druhom podlaží. Pri dostavbe tretieho podlažia prestavali pôvodné schodište na dvojramenné. V súčasnosti je to mohutná bloková stavba s tromi nadzemnými podlažiami a podpivničením. Základné členenie obdĺžnikového pôdorysu tvoria tri trakty, pričom stredná časť na prízemí je rozmerná sieň (vestibul) zaklenutá valenou klenbou s lunetami a po stranách sú vstupy do jednotlivých miestností. Suterén je pod celým severovýchodným traktom a osobitne v západnom nároží objektu a je len čiastočne zapustený do skalného podložia. Vstup do objektu je v úrovni prvého nadzemného podlažia zo severovýchodnej strany, pričom k vchodu je vytvorený násyp so schodiskom z 20.storočia. Miestnosti na prízemí a predsieň na druhom podlaží sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Kaštieľ stojí ako dominanta obce na návrší nad hlavnou cestou v severnej časti obce Horovce.

Park. Park pri kaštieli.

Prícestná kaplnka so sochou. Kaplnka Svätého Jána Nepomuckého.

Socha. Socha svätého Jána Nepomuckého.