Hrad Uhrovec – Uhrovské Podhradie

Hrad Uhrovec – Uhrovské Podhradie

Názov: Uhrovec, Uhrovský hrad.

Historické názvy: 1295 castrum Vgrog, 1297 Vgroch, 1352 Wgrowg, 1446 Uhurocz, 1481 possessio Podhradye.

Poloha: Nachádza sa juhovýchodne od obce Uhrovské Podhradie v nadmorskej výške 591m.

Prístup: Z obce Uhrovské Podhradie po zelenom turistickom chodníku (5406). Za Podhradským potokom treba dať pozor, pretože chodník odbočuje prudko doľava medzi dva ploty. Pokračuje lesným chodníkom, ktorý prudko stúpa lesom.

Staršie osídlenie polohy: Výšinná poloha bola osídlená už v praveku.

Vznik: Postavený bol pravdepodobne v 1.polovici 13.storočia po vpáde Mongolov v roku 1241 alebo v rokoch 1251-1293 ako stredisko panstva. Úplne prvá písomná zmienka o hrade je v listine Ostrihomskej kapituly z roku 1295 v súvislosti s Petrom, synom trenčianskeho župana Báša. Župan Báš predal svoj majetok Sobotište za 400 hrivien jemného striebra Abovi, synovi Abu z hlohoveckej vetvy Abovcov. Peniaze zrejme potreboval na prebiehajúcu výstavbu kamenného hradu. Už vtedy bol strediskom panstva Uhrovec.

Vlastníci: Prvým vlastníkom po trenčianskom županovi Bášovi bol jeho syn rytier Peter. V roku 1285 donútil Matúš Čák Trenčiansky Petra k neadekvátnej majetkovej výmene. Za Uhrovec s jedenástimi obcami mu ponúkol Starý Tekov a dve menšie obce a ešte mu priplatil 50 hrivien striebra, ale išlo zjavne o nerovnocennú majetkovú výmenu, pretože ešte v roku 1297 sa v listine Ostrihomskej kapituly Mikuláš, syn Petra, sťažuje, že Matúš Čák Trenčiansky prinútil jeho a jeho otca Petra pod hrozbou smrti k výmene ich panstva Uhrovec za niekoľko bezcenných dedín v Starom Tekove. Matúš Čák Trenčiansky sa nechal voviesť do vlastníctva až v roku 1295 a hrad vlastnil do svojej smrti v roku 1321. V tom roku ho hradná posádka vydala veliteľovi kráľovského vojska Mikulášovi, synovi Omodeja z rodu Gut-Keled. V 20.rokoch 14.storočia spravoval panstvo osobitný kráľovský notár Gál, syn Mikuláša. V polovici 14.storočia sa na obdobie asi tridsať rokov novým správcom a kastelánom stal Mikuláš, syn bána Dominika. Žigmund Luxemburský v roku 1389 daroval hrad a rozľahlé majetky do dedičnej držby Štiborovi zo Štiboríc, najbohatšiemu magnátovi západného Slovenska a jeho bratom, ktorý ho vlastnil až do roku 1414. Po jeho smrti sa vlastníkom stal jeho syn Štibor zo Štiboríc a vlastnil ho do roku 1434. Zomrel bez mužských dedičov, preto vo svojom testamente ustanovil za hlavnú dedičku dcéru Katarínu a menšiu časť mala dostať aj jeho manželka Dorota. Kráľ Žigmund Luxemburský nerešpektoval jeho poslednú vôľu a v roku 1435 Uhrovec daroval svojej druhej manželke Barbore Celjskej. Nový kráľ Albrecht Habsburský po smrti Žigmunda Luxemburského daroval panstvo v roku 1439 svojej manželke kráľovnej Alžbete. Po roku 1440 kráľovná Alžbeta hrad odovzdala veľmožovi Pongrácovi zo Svätého Mikuláša, aby si zabezpečila jeho priazeň a vernosť v zápase o rešpektovanie dedičských nárokov jej maloletého syna Ladislava V. Pohrobka. Ten v roku 1453 potvrdil veľmožovi Pongrácovi zo Svätého Mikuláša dedičnú držbu Uhrovca. Pongrác v roku 1454 prepustil hrad svojmu mladšiemu bratovi Jánovi Pongrácovi zo Svätého Mikuláša. V roku 1477 kráľ Matej Korvín odobral Uhrovec dcéram Jána Pongráca zo Svätého Mikuláša a za 7.000 zlatých ho dal do zálohu moravskému šľachticovi Fridrichovi Tetauerovi z Tetova. Ten ho za rovnakú cenu v roku 1483 založil Andrejovi Danfimu z Dobozu a jeho rodine. Danfiovci pred rokom 1499 hrad založili Šebastiánovi Sepektymu zo Sepektu v stolici Zala. Po istom čase Danfiovci záloh vrátili, ale 7.10.1506 vdova po Andrejovi Danfim z Dobozu, Barbora založila Uhrovec za rovnakú sumu Vavrincovi Salczerovi zo Záblatia a jeho rodine. Po politických zmenách po roku 1526 a začiatku občianskej vojny medzi stúpencami dvoch zvolených uhorských kráľov Ferdinanda I. Habsburského a Jána Zápoľského, prívrženci Jána Zápoľského hrad obliehali a obsadili. Salczerovci z neho museli odísť. Keďže sa sťažovali u kráľa Ferdinanda I. Habsburského, ktorý im v roku 1528 vlastníctvo potvrdil, v roku 1530 bol hrad jeho vojskami dobytý a v roku 1533 daný do zálohu Žigmundovi Forgáčovi a Siládiovcom. V roku 1536 získal celé panstvo Peter Doktor Siládi. Keďže nemal žiadnych potomkov, odkázal v roku 1457 celé panstvo svojej manželke Brigite zo Slopnej. Potvrdil jej to i kráľ Ferdinand I. Habsburský, ale tiež hrad daroval Františkovi Zaiovi. Ten mal vdove Brigite vyplatiť odstupné investované do prestavby hradu. Na krátky čas ho ešte obsadil Mikuláš Kostka, ktorý sa oženil s Brigitou. František Zai sa neustále zdržiaval v kráľovských službách a tak na hrade väčšie stavebné práce nerealizoval. V 17.storočí sa majitelia presťahovali do kaštieľa v Uhrovci a na hrade udržiavali iba strážne a hospodárske objekty. Zdržiavali sa tu len pri prehliadke svojho rodového archívu a cenných starožitných zbierok. Ešte v roku 1811 na hrade býval hájnik, potom už zostal definitívne opustený a menil sa na ruinu. V roku 1848 hrad podpálili povstalci.

Stavebný vývoj: Najstarší neskororománsky hrad postavený županom Bášom zaberal plochu celého dnešného horného hradu (hradného jadra). Jeho areál mal trojuholníkový pôdorys s rozmermi 26x40x54m a bol vymedzený hradbovým múrom, spevneným na nárožiach vežami. Na juhozápadnom nároží sa nachádzala bránová bašta, ktorou viedla prístupová cesta. Na sklonku 3.štvrtiny 13.storočia sa rodina župana Báša postarala o najrozsiahlejšiu prestavbu hradu, sprevádzanú štýlovými prvkami románskej architektúry. V rámci prestavby bol k obytnej veži pristavaný dvojpodlažný objekt s kaplnkou. Možno predpokladať, že na stavebnom vývoji hradu sa podieľal i sám Matúš Čák Trenčiansky. Na prelome 14. a 15.storočia Štibor zo Štiboríc hrad rozšíril a postavil nový gotický palác na severozápadnej strane nádvoria. Neskôr, v rokoch 1533-1546, bolo predhradie prestavané Petrom Doktorom SIládim na dolné nádvorie. Synovia Františka Zaia v rokoch 1547-1589 predhradie, kam ústil prístupový most postavený na pilieroch, posilnili dvojicou renesančných okrúhlych bášt, čím ho premenili na dolné nádvorie. V 2.polovici 16.storočia bol na východnej strane prestavaný románsky palác. Boli tu aj hospodárske budovy.

Interiér:

Exteriér: Z hradu sa zachovalo murivo nesúce znaky neskororománskeho slohu z 1.polovice 13.storočia v románskom hradnom jadre, ktoré tvorí palác a hradná kaplnka s polkruhovou apsidou a panskou empórou. Patrí medzi najstaršie zachované hradné architektúry na Slovensku. Stavba má trojuholníkové nádvorie sprístupnené bránou, ktorú chránila veža. Okolo nádvoria sú hradné stavby, románsky palác a k nemu pristavaná kaplnka.

Súčasnosť: Vďaka odľahlosti hradu od komunikácií a tým aj od stredovekých ťažení a nepokojov sa zachovala kompaktná ruina s peknými ukážkami vzájomného prerastania jednotlivých slohových období. Zachovalo sa románske jadro. Zo stavieb vyniká románska kaplnka s polkruhovou apsidou a masívnou panskou empórou a renesančný palác. Od roku 1998 sa na hrade uskutočňujú záchranné práce. O záchranu hradu sa od roku 2014 snaží Občianske združenie Hrad Uhrovec.

Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

Hradné jadro:

Hradný palác I. Severovýchodný palác. Jeho predchodca bol postavený v 13.storočí. Palác mal murované prízemie a poschodie bolo zhotovené z tzv. hrazdených stien, pozostávajúcich z nosnej trámovej konštrukcie a kamennej alebo tehlovej výplne. Na jeho mieste bol na prelome 15. a 16.storočia vybudovaný nový jednokrídlový palác s rozmermi 35x9m. Palác obstaval celý severovýchodný obvod nádvoria a stavebne sa napojil na objekt s kaplnkou. Vstup na jeho prízemie viedol cez tzv. sedlový portál so záclonovým nadpražím a klenuté miestnosti prízemia presvetľovali okná s profilovanými kamennými osteniami. Zvyšky okenných ostení sa zachovali aj na druhom podlaží, v ktorom boli situované obytné a reprezentačné priestory. Radikálne prestavaný bol koncom 16.storočia. Jeho fasády a interiéry vyzdobili nové okná a portály s bohato profilovanými osteniami, zachovanými dodnes. Spodné podlažia boli rozčlenené na štyri miestnosti, prepojené vstupnými portálmi v deliacich priečkach, na poschodí aj dvorovou drevenou pavlačou. Miestnosti prízemia si dodnes zachovali aj zvyšky renesančných krbov s dekoratívnymi kamennými obrubami, patriacimi k vzácne zachovaným renesančným prvkom hradu. Na poschodí boli interiéry zdobené novými výsečovými klenbami opierajúcimi sa o prístenné a bohato profilované piliere z opracovaného pieskovca. Najzápadnejšia reprezentatívna miestnosť poschodia bola prekrytá kupolovitou klenbou s kútovými výsečami a cez veľké okná poskytovala atraktívny výhľad do prístupovej časti hradu. Vykurovaná bola, podobne ako susedné obytné miestnosti, veľkou kachľovou pecou. Palác nadstavali aj o nové tretie podlažie napojené na hornú úroveň dvorovej pavlače, ktorá sprístupňovala nielen vstupy do jednotlivých miestností, ale aj obslužné otvory na vykurovanie interiérových kachľových pecí. Nevyhnutnou súčasťou obytných priestorov na všetkých podlažiach boli výklenkové a arkierové záchody (prevéty). Vonkajšia severovýchodná fasáda bola podoprená sústavou vysokých pilierov, z ktorých najširší obsahoval výklenkové prevéty. Nad piliermi sa nachádzala vysunutá obranná ochodza s nárožnou strážnou vežičkou, nesená aj medzipilierovými klenbovými oblúkmi, obsahujúcimi strieľňové i vrhacie otvory na obranu blízkeho predpolia. Zanikol v roku 1848. Bola to trojpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom.

Hradná kaplnka. Hradná kaplnka s obytnými priestormi bola postavená v románskom období na konci 13.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 14.storočia a v 16.storočí. Pôvodne na jej mieste stála obytná veža s trojuholníkovým pôdorysom. Veža bola zbúraná na prelome 15. a 16.storočia. Zachoval sa z nej len južný múr so štrbinovými otvormi a vstupom do zaniknutého arkierového záchodu (prevétu). Okrem toho múr v sebe ukrýva keramické odpadové potrubie, napovedajúce o prítomnosti tunajšej kuchyne. V rámci prestavby v 3.štvrtine 13.storočia bol k tejto veži pristavaný dvojpodlažný objekt s kaplnkou, majúci vonkajšie rozmery 12,7mx5,2m. Kaplnka sa nachádzala na spodnom podlaží a bola prístupná z nádvoria dodnes zachovaným polkruhovým portálom. Jej východný uzáver tvorila trištvrtevalcová apsida prekrytá trámovým stropom, aký sa v rovnakej výške nachádzal aj nad pozdĺžnou loďou kaplnky. Apsidu presvetľovali dve malé štrbinové okienka a jej súčasťou bola aj malá hrotitá nika a oltárny murovaný stôl. Pozdĺžna loď bola v západnej polovici vybavená vyvýšenou tribúnou (empórou), ktorá stála na upravenom skalnom podloží a bola sprístupnená samostatným vstupom z ochodze. Na hornom podlaží prístavby sa nachádzala krbom vykurovaná obytná miestnosť, presvetlená štvoricou okien a prekrytá trámovým stropom. Včlenenie novej prístavby si vyžiadalo aj úpravu priebehu severovýchodnej hradby, ktorú mierne posunuli von. Z vnútornej strany k hradbe pristavali rozsahom bližšie neznámu stavbu, ktorej súčasťou bola aj veľká cisterna obdĺžnikového pôdorysu, situovaná pod severozápadným hradným palácom (Hradný palác II). Jej steny boli vymurované z lomového kameňa a prekryté vode nepriepustnou hladenou omietkou. Nad cisternou sa nachádzalo aj ďalšie podlažie s trámovým stropom. V 2.polovici 14.storočia bola cisterna opravená a zaklenutá valenou klenbou. Zrejme už v 1.polovici 14.storočia došlo k nadstavbe objektu s kaplnkou o ďalšie tretie podlažie a v časti kaplnky zväčšili oltárny stôl. V 2.polovici 14.storočia bol uzáver kaplnky vyzdobený vzácnou výmaľbou s ústredným motívom Ukrižovania a po bokoch s podobizňami svätého Jána a svätej Barbory. Priestor empóry bol oddelený priečkou a vybavený kútovým kozubom, dokladajúcim vykurovanie miesta určeného pre majiteľa hradu. V 15.storočí bol rovný strop kaplnky nahradený valenou klenbou, pričom víťazný oblúk, starší vstupný portál i okná boli vyzdobené okrovo maľovanými rámami, tzv. paspartami. Niekedy na začiatku 16.storočia bolo úplne prebudované tretie podlažie traktu s kaplnkou, ktoré získalo novú krížovú klenbu. Krížová klenba mala dekoratívne neskorogotické pätky z opracovaného pieskovca so skrutkovitým reliéfom a s farebným členením okrovou a červenou farbou. Vzhľadom na charakter takto stvárneného interiéru a jeho zaklenutie nie je vylúčené, že po opísanej prestavbe tvoril novú hradnú kaplnku v napojení na severovýchodný palác. V tomto období bol k traktu s kaplnkou pristavaný od západu menší spojovací trakt lichobežníkového pôdorysu, ktorý zaujal miesto staršej asanovanej obytnej veže. Koncom 16.storočia bolo druhé podlažie kaplnky rozčlenené, zaklenuté a vybavené prevétom, tretie podlažie bolo tiež dispozične upravené a obe boli prepojené s nadstavaným západnejším traktom. Najvyššie štvrté podlažie malo obrannú funkciu a bolo vybavené strieľňami pre ručné palné zbrane. Kaplnka zanikla v roku 1848. Bola to jednoloďová stavba s výškou štyroch podlaží a podpivničením.

Obytná stavba I. Románska spojovacia obytná stavba z 2.polovice 13.storočia. Upravovaná bola v období 2.polovica 16.storočia až 17.storočia. Zanikla v roku 1848. Bola to štvorpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom.

Obytná stavba II. Obytná stavba s vežou bola postavená v románskom období v 2.polovici 13.storočia. Upravovaná bola v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Nad tmavým prízemím s trámovým stropom sa nachádzalo podlažie vybavené vstupom do arkierového záchodu (prevét), presvetlené štrbinovým okienkom. Prístupné bolo vstupom z drevenej ochodze dvorovej steny, prepojenej na ochodze priľahlých úsekov hradbových múrov. Vyššie tretie podlažie bolo obytné a zachovalo si aj zvyšky okenného výklenku so vstavanými sedadlami. Nosná obrana bola sústredená až na najvyššie štvrté podlažie, vybavené obrannými arkiermi a cimburím. Bola to štvorpodlažná stavba s podpivničením a trojuholníkovým pôdorysom. Nachádza sa v severozápadnej časti hradného jadra.

Bránová bašta. Gotická bránová bašta bola postavená v románskom období v 2.polovici 13.storočia. Hranolová stavba mala rozmery 5x5m. Na prízemí mala hlavnú bránu do hradu a ďalšie dve podlažia. Nad prejazdným prízemím s autenticky zachovaným otvorom vnútornej brány sa nachádzalo obytné podlažie prístupné z ochodze západnej hradby. Prístupový polkruhový portál sa zachoval dodnes spolu s oknom a dymníkom kútového krbu. Tretie najvyššie podlažie malo ozubene ukončené cimburie slúžiace na ochranu strelcov. V 2.polovici 14.storočia bola za bránovou baštou pri západnom hradbovom múre vystavaná menšia prístavba, zistená archeologickým výskumom. Na prelome 15. a 16.storočia bola na jej mieste vybudovaná nová prístavba, z ktorej sa zachovala len časť západného múru nad úrovňou románskej hradby. Vstupná brána do hradu bola opatrená padacím mostom, dosadajúcim na novo vyhĺbenú domurovanú „vlčiu jamu“. V 60.rokoch 16.storočia bol k prístavbe bránovej bašty pristavaný hospodársky trakt. Upravovaná bola v 1.polovici 19.storočia. V roku 2004 sa časť bašty zrútila. Nachádza sa v juhozápadnej časti hradného jadra.

Hradný palác II. Severozápadný hradný palác bol postavený okolo polovice 13.storočia. Upravovaný bol v 2.polovici 16.storočia. Zanikol v roku 1848. Bola to trojpodlažná stavba s nepravidelným pôdorysom. V 60.rokoch 16.storočia bol k jeho západnému priečeliu pristavaný trojpodlažný prístavok (rizalit). Dodnes zachovaný vstupný polkruhový portál vedie na schodisko do pivníc hradného paláca a v horných podlažiach prístavku dodnes vidno ucelené plochy omietok a okenné výklenky. Koncom 16.storočia tu bol na mieste staršej zbúranej zástavby postavený nový palácový trakt. Jeho prízemie sa do nádvoria otváralo dvojicou polkruhových otvorov a poschodie členili okná s druhotne použitými neskorogotickými osteniami. Nárožie tohto traktu a susedného rizalitu ozdobili maľovaným kvádrovaním.

Cisterna I. Východná cisterna bola vybudovaná na prelome 15. a 16.storočia. Upravovaná bola v 16. a 17.storočí. Mala kruhový pôdorys s priemerom 2,3m, hĺbkou 4,5m a smerom nahor sa kužeľovito zužovala. Jej obvodové steny boli vyskladané z veľkých opracovaných pieskovcových blokov. Bola situovaná vedľa vstupu do paláca.

Hradné nádvorie I. Východné hradné nádvorie bolo vybudované v románskom období v 2.polovici 13.storočia. Upravované bolo koncom 15.storočia, na prelome 16. a 17.storočia. Má nepravidelný pôdorys.

Predhradie:

Hradbový múr I. Východný múr bol vybudovaný v renesancii v 1.polovici 16.storočia (v rokoch 1533-1546). Upravovaný bol v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má nepravidelný pôdorys.

Bránová stavba. Na začiatku 16.storočia bolo pred vstupnou bránou vybudované predbránie lichobežníkového pôdorysu, vybavené strieľňami pre ručné palné zbrane. V 60.rokoch 16.storočia bolo staršie predbránie zosilnené a opatrené novým polkruhovým portálom so zdvíhacím mostom. Súčasne bolo nadstavané o jedno obranné a ďalšie dve obytné podlažia, ktoré sa dispozične napojili na priľahlý hospodársky trakt horného hradu a na prevéty v kútovom rizalite. Na mieste malého predbránia tak vyrástla nová vysoká bránová bašta. Upravovaná bola v 17.storočí, kedy bola nadstavaná o obranné podlažie členené sústavou menších strieľní. Koncom 17.storočia bola bránová stavba opätovne nadstavaná o obranné podlažie, ktoré sa k prístupovej časti otváralo dvomi obrannými arkiermi, tzv. smolnými nosmi. Zanikla v roku 1848. Bola to trojpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom.

Hradbový múr II. Severný múr bol postavený v renesancii v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Upravovaný bol v 17.storočí. Zanikol v roku 1848. Má nepravidelný pôdorys.

Hradný palác III. Južný renesančný palác bol postavený po polovici 17.storočia a bol situovaný za vonkajší obvod južného opevnenia. Jednotlivé miestnosti paláca zo strany nádvoria prepájala dvorová pavlač, z ktorej bol prístupný i prevét so zachovaným letopočtom 1671 vyrytým v omietke. Vonkajšia stena paláca sa síce niekedy na prelome 19. a 20.storočia zrútila, ale na zvyšných stenách možno stále obdivovať ucelene zachované omietky i zvyšky klenieb. Zanikol v rokoch 1848 a opravený bol v roku 2004. Bola to trojpodlažná stavba s pôdorysom nepravidelného obdĺžnika.

Delová bašta I. Južná delová bašta bola postavená v ranej renesancii v rokoch 1533-1546. Upravovaná bola v 1.štvrtine 19.storočia. Bola to štvorpodlažná stavba s trištvrtekruhovým pôdorysom. Na prízemí mala veľké delové strieľne a na poschodí menšie kľúčové strieľne. Najvyššie obranné podlažie ukončovalo strelecké cimburie s pultovými strieškami zubov.

Hospodárska stavba. Renesančná stavba bola postavená v 1.polovici 16.storočia. Pred polovicou 17.storočia bola prestavaná južná časť zrubového hospodárskeho krídla, na mieste ktorého vyrástla trojpodlažná murovaná budova napojená na zvýšenú južnú baštu. Zanikla v roku 1848. Obnovená bola v rokoch 2017-2020. Je to trojpodlažná stavba s dvojpriestorovou dispozíciou a obdĺžnikovým pôdorysom.

Delová bašta II. Severná delová bašta bola postavená v renesancii v rokoch 1533-1546. Oválna bašta mala spočiatku dve podlažia a smerom do nádvoria bola otvorená a zakončená streleckým cimburím s oblými strieškami zubov. Najskôr sa na ňu napájalo palisádové opevnenie, ktoré bolo v roku 1530 po obliehaní hradu nahradené murovaným. Pred polovicou 17.storočia bola nadstavaná. Zanikla v roku 1848. Bola to štvorpodlažná stavba s polkruhovým pôdorysom.

Cisterna II. Západná cisterna bola vybudovaná v rokoch 1533-1546. Upravovaná bola v 1.štvrtine 19.storočia. Má kruhový pôdorys s priemerom 2,5m. Jej steny sú vyskladané z veľkých opracovaných kamenných kvádrov.

Schodisko. Veľké jednoramenné schodisko bolo vybudované v renesancii v 1.polovici 16.storočia. Koncom 17.storočia bolo zrekonštruované. Malo dĺžku okolo 15m a prekonávalo svažitý terén predhradia. Upravované bolo v 18.storočí. Zaniklo v roku 1848. Malo nepravidelný pôdorys.

Hradné nádvorie II. Západné hradné nádvorie bolo vybudované v rokoch 1533-1546. Upravované bolo v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má nepravidelný pôdorys s najväčším rozmerom 60m a 22m.

Predpolie:

Priekopa. Šijová priekopa bola vybudovaná v rokoch 1533-1546. Má nepravidelný pôdorys.

Vstupný most. Hradný most (zvyšky mostových pilierov) bol postavený v rokoch 1533-1546. Upravovaný bol v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má nepravidelný pôdorys.