Národná kultúrna pamiatka Mestské paláce vyhlásená v roku 1963. Nachádza sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Mestský palác I. Pálfiho palác. Novobarokový palác bol postavený v roku 1885. Upravovaný bol po 90.rokoch 20.storočia. Prejazdový radový palác má pôdorys v tvare U, jedno a trojtraktovú dispozíciu, je päťpodlažný s dvoma podkrovnými podlažiami a pivnicou. Autorom stavby je Viktor Rumpelmayer. Je sídlom VŠVU. Stojí na Hviezdoslavovom námestí 18.
Mestský palác II. Pálfiho palác. Pôvodná stavba bola postavená v 13.-14.storočí. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia, v 1.tretine 17.storočia, v 40.rokoch 19.storočia a v rokoch 1984-1988. Palác bol zrekonštruovaný a pritom aj archeologicky preskúmaný v rokoch 1981-1987. Výsledkom výskumu boli nálezy keltského osídlenia a nálezy zo slovanského obdobia na území mesta. Palác má románsko-gotické základy a klasicistickú fasádu, je prejazdový, radový. Má pôdorys v tvare nepravidelného L, je trojpodlažný s podkrovím a pivnicou. Sídlila v ňom VŠVU. Od roku 1988 ho využíva Galéria mesta Bratislavy na prezentáciu svojich umeleckých zbierok. Stojí na Panskej ulici 19-21. Palácom doslova prechádzala história. Jeho neoceniteľná hodnota a zvláštnosť spočíva v skutočnosti, že v jedinom architektonickom objekte je zachytených a viditeľných také množstvo zásadných historických a architektonických etáp vývoja mesta. V suteréne možno vidieť dôkazy keltského osídlenia (oppidum) z 1.storočia n.l. – šachta na uskladňovanie potravy, hrob a nálezy dokladajúce bezprostrednú blízkosť mincovne. Rímske obdobie ilustruje množstvo sekundárne použitého stavebného materiálu v murive objektu – zreteľne viditeľné v zachovaných ranostredovekých múroch románskeho paláca z 13.storočia. V suteréne a na prvom podlaží budovy bolo pri záchrannom výskume v rokoch 1981-1987 objavené jadro mestského gotického paláca s kaplnkou – hviezdicová klenba z 15.storočia. Časť muriva, tiež z 15.storočia, možno vidieť na treťom podlaží vo výstavnej sieni. Slovenské obdobie zanechalo svoje stopy v suteréne – nález štyroch hrobov z 9. a z polovice 10.storočia. Ďalšie stavebné neskoroklasicistické úpravy pochádzajú až zo 17. a 19.storočia. V 18.storočí získali palác do vlastníctva Pálfiovci a až do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie im slúžil na reprezentačné účely. Po smrti posledného majiteľa grófa Jána Pálfiho, filantropa, mecéna a zberateľa umenia európskeho formátu, sa palác stal po rozsiahlej obnove v roku 1987 sídlom Galérie mesta Bratislavy.