Poloha
Obec leží vo východnej časti okresu v Strážovských vrchoch na brehoch Miezgovského potoka. Leží východne od okresného mesta Bánovce nad Bebravou.
Najvyšší bod: Severný svah bezmennej kóty na východnej hranici katastra v nadmorskej výške 392m, západne od Ostrého vrchu (460,8m).
Najnižší bod: Hladina Miezgovského potoka pri výtoku z katastra obce (224m).
História obce
Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine kráľa Žigmunda 1.augusta 1389 ako Negowycha (ďalšie názvy 1439 Myzgoucz, 1450 Mezgoch, 1477 Mezgoucz, 1773 Miezkocz, 1786 Mizgowce, 1808 Mjergowce, 1920 Miezgovce). Vtedy ju daroval bratislavskému grófovi Štiborovi a jeho dvom súrodencom ako súčasť hradu Uhrovec. Ďalšia zmienka z roku 1439 je v listine uhorského kráľa Albrechta Habsburského, kedy bola majetkom hradu Beckov. V roku 1450 ju zaberá majiteľ hradu Uhrovec, magnát Pongrác zo Svätého Mikuláša. Po ňom ju získava Andrej Dobozi Bánfi. V čase jeho panovania zaberá obec Ján Bánfi z Beckova, pretože Andrej Bánfi s ním začal spor pre ich údajné násilné zabratie. Po smrti Andreja Bánfiho tento spor vedie vdova po ňom. V roku 1502 dala rodina Bánfi z Beckova obec do zálohu rodine Záblatskej, ktorá v roku 1507 získala kráľovské práva na hrad Uhrovec. Vlastnila ho spolu s vdovou po Andrejovi Bánfim. Po jej smrti pokračoval v spore o obec s Jánom Bánfim z Beckova a po jeho smrti s jeho synom Žigmundom. V roku 1520 sa obec opäť vracia po správu hradu Uhrovec. V roku 1525 rozdelil Vavrinec Záblatský svoj majetok medzi svoje deti. V roku 1547 získala obec rodina Zay de Csomor, ktorá ju vlastnila až do roku 1786. V tom roku bola rozdelená medzi rodinu Zay a grófa Koloniča. V roku 1598 mala obec 21 domov, v roku 1729 mala 124 obyvateľov, v roku 1784 mala 26 domov, v roku 1790 mala 181 obyvateľov, v roku 1796 mala 175 obyvateľov, v roku 1803 mala 217 obyvateľov, v roku 1819 mala 233 obyvateľov, v roku 1828 mala 183 obyvateľov a 17 domov, v roku 1832 mala 176 obyvateľov, v roku 1838 mala 207 obyvateľov, v roku 1869 mala 216 obyvateľov a 18 domov, v roku 1880 mala 189 obyvateľov a 20 domov, v roku 1890 mala 260 obyvateľov, v roku 1900 mala 374 obyvateľov, v roku 1910 mala 428 obyvateľov, v roku 1914 mala 434 obyvateľov, v roku 1921 mala 350 obyvateľov a 53 domov, v roku 1930 mala 348 obyvateľov, v roku 1940 mala 412 obyvateľov, v roku 1947 mala 465 obyvateľov, v roku 1948 mala 376 obyvateľov, v roku 1952 mala 357 obyvateľov, v roku 1961 mala 416 obyvateľov a 102 domov, v roku 1970 mala 393 obyvateľov a 109 domov, v roku 1979 mala 354 obyvateľov, v roku 1980 mala 349 obyvateľov a 108 domov, v roku 1992 mala 255 obyvateľov a 110 domov, v roku 1993 mala 261 obyvateľov, v rokoch 1998 a 1999 mala 252 obyvateľov. V roku 1825 zasiahla obec epidémia cholery, v roku 1966 povodeň. Na prelome 19. a 20.storočia sa do obce prisťahovalo niekoľko rodín z iných častí Slovenska, Čiech a Poľska. Obyvatelia sa zaoberali drevárstvom a poľnohospodárstvom, boli remeselníkmi. Niektorí odchádzali na sezónne práce, časť sa vysťahovala do Ameriky. Počas SNP za podporu partizánskej jednotky Nemci 29.10.1944 obec obsadili a vypálili 37 domov. V 20.storočí časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Bánovciach nad Bebravou.
História osídlenia územia
Archeologické nálezisko Turecké hroby juhozápadne od obce.
Zaujímavosti v obci a okolí
Turistické chodníky KST: 5408.
