Pamätník je venovaný padlým hrdinom a obetiam fašizmu v SNP v rokoch 1944-1945 počas 2.svetovej vojny. Odhalený bol 29.augusta 1969 pri príležitosti 25.výročia SNP. Slávnostného odhalenia sa zúčastnili aj sovietski partizáni Pavel Baranov, Ivan Časnykov, Nikolaj Putrenko a Filip Zarudnyj. Je na ňom nápis: „Pamätník padlým hrdinom v SNP v rokoch 1944-1945. Nikdy nezradíme vznešené ideály, za ktoré ste padli, a vaša pamiatka bude trvalo žiť medzi nami!“. Medzi nápismi je uvedených 10 mien občanov, ktorí padli počas SNP. Až 52 obyvateľov obce sa zapojilo do partizánskeho hnutia. Nemeckí vojaci a príslušníci jednotiek SS vtrhli do obce v skorých ranných hodinách 29.októbra 1944. Obyvatelia si nad obcou vybudovali sieť bunkrov, kde sa ukryli pred rozzúrenými Nemcami. Tí našli mnohokrát len opustené domy, čo ich ešte viac rozzúrilo. Ako odplatu za pomoc odboju zapálili 40 domov, rabovali a pustošili. Z dvorov brali hydinu, kone, dobytok, ošípané a všetko, čo malo nejakú hodnotu. Do tla vtedy zhorelo 37 domov, 17 bolo veľmi poškodených, taktiež zničili školu a 12 hospodárskych budov. Nemci prikázali zhromaždiť všetkých mužov z obce, išlo hlavne o starých, nevládnych ľudí a mladíkov. Odviedli 36 mužov do Nitry, kde ich potom vypočúvali a mučili. Neskôr niektorých deportovali do Trenčína. Absolvovali ťažké výsluchy a mučenie, potom ich poslali do koncentračných táborov. Po vojne sa vrátili len dvaja z nich, Milan Kozinka a Jozef Sečánsky a aj tí na zdravotné následky zakrátko umreli. Do obce sa Nemci vrátili ešte 2.februára 1945 a opäť odvliekli niekoľko obyvateľov obce.
Občan Aujeský František (11.8.1899, Miezgovce-2.2.1945, Uhrovec). Odišiel za prácou do Ameriky, po návrate pracoval ako maloroľník. Začiatkom februára 1945 bol Nemcami a príslušníkmi Hlinkovej gardy odvlečený, pričom ho vodili po okolitých lesoch a nútili aby vyzradil partizánov. Keď nič nevyzradil, tak ho v lese v lokalite Valentová v katastri obce Uhrovec, miestna časť Látkovce, beštiálne zavraždili.
Občan Holička Milan (12.4.1927-4.2.1945). Pracoval ako pomocník u notára v Uhrovci, kde pomáhal partizánom a rasovo prenasledovaným osobám. V čase prepadnutia obce 2.februára 1945 bol vyzradený ako partizán, Nemcami surovo bitý a odvlečený do Bánoviec nad Bebravou, kde bol naposledy videný 4.2.1945. Zavraždený na neznámom mieste.
Občan Kozinka Milan (28.11.1926, Miezgovce – 1.6.1952). Pracoval ako stolár v Bánovciach nad Bebravou. Pri prepadnutí obce Nemcami 2.februára 1945 bol odvlečený a nemal ani 19 rokov do koncentračného tábora Mauthausen, odkiaľ sa vrátil s podlomeným zdravím na následky čoho 1.júna 1952 zomrel na neznámom mieste. Napriek liečeniu ako dôsledku lekárskych pokusov zomrel ani nie 26-ročný.
Občan Kšinský Ján (20.5.1899-28.11.1944). Priženil sa do Miezgoviec, pracoval ako stavebný robotník. Po vypálení obce 29.októbra 1944 ho spolu s ďalšími 35 mužmi fašisti eskortovali do Nitry, kde ich bili a mučili. Po návrate 28.11.1944 na následky mučenia zomrel.
Občan Mikuš Štefan (22.7.1923, Miezgovce-1945). Pracoval vo svojej rodnej obci ako robotník. Pri prepadnutí obce 2.februára 1945 Nemcami odvlečený do koncentračného tábora Mauthausen, kde zahynul.
Občianka Masaryková Gizela, rodená Mollíková (10.5.1907-1945). Prišla bývať do Miezgoviec za svojim manželom. Pracovala ako krajčírka. V čase prepadnutia obce 2.februára 1945 ju odvliekli od malého dieťaťa do Bánoviec nad Bebravou s tým, že ju pustia, ak sa prihlási jej manžel, partizán. Zavraždená na neznámom mieste.
Vojak Podoba Ján (9.8.1905, Miezgovce-august 1945). Pracoval ako robotník v bani v Novákoch, odkiaľ narukoval ako vojak do SNP. Padol v bojoch počas SNP na neznámom mieste.
Vojak Sečánsky Štefan (11.11.1925, Miezgovce-1945). Pracoval ako poľnohospodársky robotník pri svojich rodičoch. Pri partizánskych akciách pôsobil ako míner. Pri prepadnutí obce 2.februára 1945 Nemcami bol odvlečený do koncentračného tábora Mauthausen, kde zahynul.
Vojnový zajatec Sečánsky Jozef (2.7.1924, Miezgovce-1945). Pracoval ako poľnohospodársky robotník pri svojich rodičoch. Pri prepadnutí obce 2.februára 1945 Nemcami odvlečený do koncentračného tábora Mauthausen, odkiaľ sa vrátil, ale doma na následky utrpenia zomrel.
Vojnový zajatec Škvarenina Milan (14.10.1925, Miezgovce-1945). Pracoval ako murár. Pri prepadnutí obce 2.februára 1945 Nemcami odvlečený do koncentračného tábora Mauthausen, kde zahynul.
Pamätník stojí v strede obce Miezgovce na mieste niekdajšej bariny.
