Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2020. Neskorobaroková cintorínska Kaplnka narodenia Panny Márie bola postavená v roku 1754. V roku 2007 bol vymenený krov a škridlovú krytinu nahradil medený plech, ktorým bola pokrytá aj vežička kaplnky. Je to menší jednopriestorový sakrálny objekt obdĺžnikového pôdorysu so segmentovým oltárnym uzáverom a malou strešnou vežičkou. Fasády boli otlčené na murivo, z dôvodu zavlhnutia bola kaplnka podrezaná a zaizolovaná. Na fasády bola použitá sanačná omietka. Interiér je zaklenutý krížovou klenbou dosadajúcou na prístenné pilastre a polkruhovou klenbou s konchou. Na hlavnej severozápadnej fasáde je hlavný vstup do objektu cez pravouhlý dverný otvor, v ktorom sú osadené dvojkrídlové drevené kazetové novodobé dvere. Interiér presvetľuje dvojica proti sebe umiestnených okenných otvorov so zošikmeným parapetom v segmentovom záklenku a oválne okno nad vstupom. Záver kaplnky je na juhovýchodnej strane oddelený víťazným oblúkom polkruhového tvaru, ktorý je z čelnej strany zdobený profilovanou rímsou. Hlavná fasáda je vertikálne členená pilastrami, horizontálne koruunou rímsou, ktorá prebieha okolo celého obvodu kaplnky. Fasáda je ukončená vo vrchole skoseným štítom, nad ktorým sa týči drevená zvonica so zvukovými otvormi s drevenými žalúziami a zakončená cibuľou s medenou krytinou. Vo vrchole zvonice je kovový dvojitý kríž. V kaplnke sa nachádza oltár, ktorý je zapísaný ako kultúrna pamiatka. Oltár, krucifix a obrazy Vir dolorum a Sedembolestná Panna Mária sú z 2.polovice 18.storočia. Náhrobná doska pochádza z roku 1754. V podzemí stavby sa nachádza krypta, ktorá má vchod zvnútra. Do krypty pochovávali iba členov rodiny Ugronovič, aj to len zriedka. Na priečelí kaplnky nad svetlíkom nad vstupným otvorom je plastický erb šľachtickej rodiny Šipeky, možno v nej teda boli pochovávaní aj členovia tejto rodiny. Rodina Šipeky prišla do Borčíc v roku 1790, bývala v kaštieli do roku 1845. Posledná barónka z Borčíc Alžbeta Šipeky zomrela v januári 1981 v nemocnici v Trenčianskych Tepliciach. Pochovaná je v Ilave, mestskej časti Klobušice. V štíte je na os situovaný vetrací otvor krovu kaplnky ukončený plným oblúkom. Bočné fasády sú identicky členené jedným pilastrom a okenným otvorom. V miestnom kaštieli bola v roku 1821 s biskupským súhlasom zriadená súkromná kaplnka. Bola vytvorená pre potreby šľachty. Dokedy trvala nie je známe. Podľa iného zdroja dal kaplnku postaviť v roku 1740 miestny zemepán Krištof Ugronovič, slúžny Trenčianskej stolice a prísediaci v kráľovskom najvyššom súde. Zakúpil aj posvätné rúcha a kalich. Kaplnku požehnal a posvätil v roku 1740 nemšovský farár Štefan Ignác Jankovič. Zvon do kaplnky daroval v roku 1742 nitriansky biskup Imrich Esterházi. Zvon bol posvätený na počesť svätého Donáta. V kaplnke bol oltár so svätostánkom, nad ním obraz Panny Márie. Na začiatku 21.storočia bol demontovaný za účelom zreštaurovania, ale zostal dlhé roky v pivnici na fare a nedočkal sa svojej obnovy. Príchodom nových kňazov sa nakoniec s reštaurovaním oltára začalo. Ako kultúrna pamiatka sa po dlhých 21 rokoch znovu vrátil do kaplnky a 12.septembra 2021 ho počas hodovej slávnosti požehnal dekan Ján Smolka. Kaplnka stojí v Borčiciach južne od kaštieľa v západnom rohu miestneho cintorína pri hlavnej ceste.
GPS poloha: 48°58’32.172″N 18°8’4.593″E.
