Zďaleka viditeľná monumentálna zrúcanina hradu postaveného v 1.polovici 13.storočia sa nachádza na strmom kremencovom kopci Dúň na južnom svahu pohoria Tribeč severne od obce Jelenec v nadmorskej výške 514m. Je významnou dominantou okolia.
Hrad dal postaviť pravdepodobne v rokoch 1253-1270 na mieste staršieho opevneného hradiska z 11.storočia Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri rieke Slaná (v bitke v roku 1241 proti Tatárom zachránil kráľovi život) z rodu Hont-Poznanovcov, zakladateľ rodu Forgáč. Hrad sa potom na takmer nepretržitých sedem storočí stal rodovým sídlom jednej z najzámožnejších rodín v Uhorsku, Forgáčovcov. V roku 1226 Ivanko získal obec pod hradom. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13.storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili potom palác v spoločnom opevnení. V tejto polohe poznal hrad Matúš Čák a takto stál až do 15.storočia. Prvý krát sa hrad písomne spomína v roku 1262. V roku 1318 sa spomína ako Gymes, v roku 1322 ako Ghimus (Gymus). V 1.polovici 15.storočia bol hrad rozšírený o juhovýchodné predhradie s hradným palácom. Vtedy sú už vlastníkmi hradu Forgáčovci. Vybudovali nové paláce a rozsiahle opevnenie. Práce na obranných zariadeniach pokračovali aj v 16.storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu. Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v roku 1610 do roľníckej vzbury poddaných, ktorú panstvo kruto potlačilo. Po spustošení v roku 1613 bol hrad prestavaný Žigmundom Forgáčom. Pri obnove hradu zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň v roku 1663 postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami. Gýmeš bol jedným z mála hradov kde i napriek tomu, že stratil svoje militárne postavenie, prebiehali stavebné práce ešte v 18.storočí. Zaslúžila sa o to akási nostalgia za symbolom slávy Forgáčovského rodu, kedy sa na čiastočne obnovenom hrade konali poľovačky a každoročne púte v Deň svätého Ignáca do novozriadenej kaplnky s rodinnou kryptou. Obnova hradu a prestavba gotického paláca na rodovú kryptu s kaplnkou prebehla v rokoch 1712 a 1755. Až v polovici 19.storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal pustnúť. V 30.rokoch 19.storočia bol hrad ešte obývateľný, no v roku 1846 bol už klen chátrajúcou zrúcaninou. Ku hradu Gýmeš sa viaže aj veselšia tradícia, a to keď prišiel na hrad nový hosť, údajne ho privítali štyrmi údermi lopatou, tzv. „lopatovým tancom“ a zápisom do pamätnej knihy.
Horizontálne pôsobiacu siluetu stredovekého hradu modeluje zachovaná neskororománska veža a zachované časti obvodového muriva a konštrukcie hradných budov a renesančného opevnenia. Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby. Neskorobaroková architektúra Kaplnky svätého Ignáca je čitateľná najmä členením stien zdvojenými pilastrami a profilovanými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu priestoru.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Obytná veža. Južná obytná veža (donjon) bola postavená v neskororománskom období v 1.polovici 13.storočia. Upravovaná bola v 14.storočí, v 2.polovici 15.storočia, v roku 1613 a v 18.storočí. Trojpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a štvoruholníkovým pôdorysom. Nachádza sa južne od hradného paláca I.
Hradný palác I. Stredný hradný palác bol postavený v období ranej gotiky okolo polovice 13.storočia. Upravovaný bol v 2.polovici 15.storočia, v 16-17.storočí a v 18.storočí. Štvorpodlažná stavba s dvojpriestorovou dispozíciou a obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa v juhovýchodnej časti hradného jadra severne od obytnej veže.
Útočištná veža. Severná veža bola postavená v období ranej gotiky okolo polovice 13.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 15.storočia a v 16.-17.storočí. Trojpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a polkruhovým pôdorysom. Nachádza sa severne od hradného paláca I.
Hradný palác II. Juhozápadný hradný palác bol postavený v gotike okolo polovice 13.storočia. Upravovaný bol v 14.storočí, v 15.storočí, v 16.-17.storočí a v 18.storočí. Trojpodlažná stavba s jednotraktovou dispozíciou a pôdorysom v tvare nepravidelného T. Nachádza sa na juhozápadnej strane hradného jadra severozápadne od obytnej veže.
Hradbový múr I. Severozápadný hradbový múr bol postavený v gotike okolo polovice 13.storočia. Upravovaný bol v 14.storočí, v 2.polovici 15.storočia, v 16.-17.storočí a v roku 2014. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa okolo hradného jadra.
Hospodárska stavba I. Severozápadná renesančná hospodárska stavba bola postavená okolo polovice 13.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 15.storočia a v 16.-17.storočí. Dvojpodlažná stavba s jednotraktovou dispozíciou a nepravidelným pôdorysom. Nachádza sa v severnej časti hradného jadra severozápadne od hradného paláca I.
Hospodárska stavba II. Severná renesančná hospodárska stavba bola postavená okolo polovice 17.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 17.storočia. Štvorpodlažná stavba s jednotraktovou dispozíciou a nepravidelným pôdorysom. Nachádza sa v severovýchodnej časti hradného jadra severovýchodne od útočištnej veže.
Hradné nádvorie I. Severné románske hradné nádvorie bolo vybudované okolo polovice 13.storočia. Upravované bolo v 14.storočí, v 2.polovici 15.storočia a v 16.-17.storočí. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v strede hradného jadra severne od obytnej veže.
Prvé predhradie:
Predbránie. Vybudované bolo v renesancii v 1.tretine 16.storočia. Upravované bolo v 2.polovici 16.storočia. Má nepravidelný pôdorys, je dvojpodlažné. Nachádza sa vo východnom cípe prvého predhradia juhovýchodne od Kostola svätého Ignáca.
Hradbový múr II. Severný hradbový múr bol postavený v gotike okolo roku 1300. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia a v 16.storočí. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa okolo prvého predhradia východne od hospodárskej stavby II.
Hradbový múr III. Juhovýchodný hradbový múr bol postavený v gotike okolo roku 1300. Upravovaný bol v 1.polovici 14.storočia, na prelome 14. a 15.storočia a v 16.storočí. Má nepravidelný pôdorys. NAchádza sa severovýchodne od delovej bašty.
Parkánový múr. Postavený bol v renesancii v 1.polovici 17.storočia. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa v juhovýchodnom výbežku prvého predhradia juhovýchodne od hradného paláca III.
Parkán. Vybudovaný bol v renesancii v 1.polovici 17.storočia. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa východne od hradného paláca III.
Hradný palác III. Východný hradný palác bol postavený v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Upravovaný bol v 2.polovici 17.storočia. Trojpodlažná stavba s jednotraktovou dispozíciou a pôdorysom v tvare U. Nachádza sa v južnej časti prvého predhradia severne od delovej bašty.
Delová bašta. Postavená bola v renesancii v 1.polovici 17.storočia. Upravovaná bola v 2.polovici 17.storočia. Dvojpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a polygonálnym pôdorysom. Nachádza sa v južnom výbežku prvého predhradia juhovýchodne od obytnej veže.
Hradný palác IV. Tomášov palác (kaplnka) bol postavený v gotike okolo roku 1300. Upravovaný bol v 1.polovici 14.storočia, na prelome 14. a 15.storočia, v 1.tretine 16.storočia a v rokoch 1713-1755. Štvorpodlažná stavba s dvojtraktovou dispozíciou a nepravidelným pôdorysom. Nachádza sa v severovýchodnej časti prvého predhradia severne od Kostola svätého Ignáca.
Kostol. Ruina Kostola (kaplnky) svätého Ignáca. Postavený bol v neskorej gotike v 1.tretine 16.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1713-1755. Jednoloďová prízemná stavba s podpivničením a nepravidelným pôdorysom. Nachádza sa južne od hradného paláca IV.
Kaplnka. Ruina Kaplnky svätého Jána. Postavená bola v baroku v rokoch 1713-1755. Upravovaná bola v roku 1887. Dvojpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a nepravidelným pôdorysom. Nachádza sa západne od Kostola svätého Ignáca.
Cisterna. Cisterna bola vybudovaná v baroku v 18.storočí. Má kruhový pôdorys. Nachádza sa v severnej časti prvého predhradia západne od Kaplnky svätého Jána.
Hradné nádvorie II. Východné hradné nádvorie bolo vybudované v gotike okolo roku 1300. Upravované bolo v 1.polovici 14.storočia, na prelome 14. a 15.storočia a v rokoch 1713-1755. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa východne od hradného jadra severne od hradného paláca III.
Druhé predhradie:
Hradná brána. Postavená bola v baroku v rokoch 1713-1755. Jednopodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa v južnej časti druhého predhradia západne od bastiónu.
Hradbový múr IV. Západný hradbový múr bol postavený v renesancii v 1.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1713-1755. Má nepravidelný pôdorys. Juhozápadná stena druhého predhradia severozápadne od vstupnej brány.
Hospodárska stavba III. Južná hospodárska stavba bola postavená v renesancii v 1.polovici 17.storočia. Upravovaná bola v rokoch 1713-1755. Prízemná stavba s jednotraktovou dispozíciou a štvoruholníkovým pôdorysom. Nachádza sa v juhovýchodnej časti druhého predhradia severovýchodne od vstupnej brány.
Bastión. Postavený bol v renesancii v 1.polovici 17.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1713-1755. Prízemná stavba s podpivničením, jednopriestorovou dispozíciou a nepravidelným pôdorysom. Nachádza sa v juhovýchodnej časti druhého predhradia juhozápadne od obytnej veže.
Hradné nádvorie III. Južné hradné nádvorie bolo vybudované renesancii v 1.polovici 17.storočia. Upravované bolo v rokoch 1713-1755. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa juhozápadne od hradného jadra východne od hradbového múru IV.
Predpolie:
Val. Vybudovaný bol v renesancii v 1.polovici 17.storočia. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa juhovýchodne od druhého predhradia a delostreleckej bašty.