Poloha
Obec leží pri južnej hranici okresu na Podunajskej pahorkatine, na brehoch riečky Livina.
Najvyšší bod: Chválov (277,4m).
Najnižší bod: Hladina riečky Livina pri výtoku z katastra obce (196m).
História obce
Prvýkrát sa obec písomne spomína v roku 1113 v Zoborskej listine ako Sis (ďalšie názvy: 1247 Sys, 1458 Sysow, Sisow, 1808 Sissow). Pomenovanie Sis sa pokladá za osobné meno šľachtica Sixta (Sisa). Patrila zoborskému kláštoru, v roku 1245 patrila bánovi Bečendovi z rodu Hont-Poznanovcov, od 14.storočia patrila panstvu Topoľčany, od 15.storočia sa už uvádza ako Sixtov (Sisov), v roku 1535 časť vlastnili Burianovci, neskoršie Besnákovci, Baloghovci, Blaškovičovci a Bokrošovci. V roku 1715 mala zemianska obec 17 poddanských domácností, v roku 1828 mala 41 domov, v roku 1869 mala 391 obyvateľov, v roku 1880 mala 388 obyvateľov, v roku 1890 mala 332 obyvateľov, v roku 1900 mala 336 obyvateľov, v roku 1910 mala 367 obyvateľov, v roku 1921 mala 386 obyvateľov, v roku 1930 mala 380 obyvateľov, v roku 1940 mala 365 obyvateľov, v roku 1948 mala 369 obyvateľov, v roku 1961 mala 506 obyvateľov a v roku 1970 mala 514 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, bol tu liehovar. V 20.storočí časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Bánovciach nad Bebravou, Partizánskom a Topoľčanoch. Obec vznikla spojením osád Dolný Riadok a Horný Riadok. Dolný Riadok vznikol ako zemianska obec v 14.storočí. Doložený je v roku 1329 ako Reduk (ďalšie názvy: 1786 Dolní Radek). Tunajší zeman Beňadik sympatizoval s husitmi a bol na strane Jána Jiskru. V roku 1828 sa obec spomína už iba ako osada s 13 domami a 85 obyvateľmi. Horný Riadok sa spomína v roku 1480 ako Kyesredek (ďalšie názvy: 1773 Dolne a Horne Radek). Patril panstvu Topoľčianky a neskôr Tovarníky. Od 14.storočia patrila obec Šišov hradnému panstvu Topoľčany a viacerým zemanom, napríklad v roku 1753 Erdödiovcom. Obyvatelia chovali ovce. Pracoval tu pivovar a pálenica. V roku 1828 sa spomína ako osada s 10 domami a 72 obyvateľmi.
História osídlenia obce
Archeologické nálezy z mladej kamennej doby (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 5.200 p. n.l. a medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l. Z obdobia eneolitu povrchové nálezy črepov z hrubej úžitkovej keramiky z okruhu ľudu lengyelskej kultúry.
Nálezy z mladej (mladšej) doby bronzovej z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. Sídlisko a pohrebisko ľudu lužickej kultúry.
Nálezy zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l., mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 a hradištného obdobia v lokalite nad obcou, kde dnes stojí kostol.
Slovanské osídlenie z 8.-10.storočia. Nález črepov z hrncových nádob hnedočervenej farby vytvorené z hliny na hrnčiarskom kruhu s rytou výzdobou v podobe vodorovných žliabkov, vlnoviek a pásov. Opevnené slovanské hradisko nad obcou z prelomu 11. a 12.storočia na miestach, kde stál románsky kostol a stojí aj súčasný.
Nález pravdepodobne slovanského mohylníka.
Zaujímavosti v obci a okolí
Sochy a busty: Svätého Floriána, Svätého Jána Nepomuckého pri fare, Svätého Jána Nepomuckého pri dome č.p. 118.
