Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Najrozsiahlejší pevnostný systém v bývalom Rakúsko-Uhorsku a dnes na Slovensku. Podnes symbol európskeho vojenského staviteľstva. Výstavba renesančnej pevnosti, situovanej na strategicky dôležitom mieste pri sútoku Váhu a Dunaja, začala v 16.storočí vybudovaním starej pevnosti prestavbou a rozšírením stredovekého hradu. Hrad bol postavený v 12.storočí. Najstaršie správy o Komárňanskom hrade pochádzajú z 13.storočia. Podľa Anonyma, kronikára Bela III., dal vraj Ketel so svojim synom postaviť hrad na území, ktoré dostal od Arpáda. Existenciu hradu potvrdzuje aj najstaršie datovaná písomná správa z roku 1218. Podľa listiny datovanej 1245, poveril kráľ Belo IV. Folwyna, ktorý objekt uchránil v roku 1241 pred Tatármi, aby vybudoval nové ochranné valy a silné opevnenia. V rokoch 1265-1268 sa uskutočnili ďalšie úpravy, pri ktorých hrad rozšírili, zväčšili a znovu opevnili. Kráľovský hrad patril od roku 1317 ostrihomskému arcibiskupovi, neskôr bol majetkom zvolenského župana a iných zemepánov. Obdobie neskorej gotiky, za čias kráľa Mateja Korvína, je poznamenané opäť zvýšenou stavebnou činnosťou. Stredoveké osudy hradu sa uzatvárajú v roku 1527, keď ho delá kráľa Ferdinanda I. ťažko poškodili. Význam Komárňanského hradu ako dôležitej pevnosti vzrástol v 1.polovici 16.storočia po prehratej bitke pri Moháči, keď Turci obsadili dôležité oporné body v krajine i hlavné mesto a sústreďovali sa na obsadenie strategicky dôležitých miest v povodí Dunaja a v severných oblastiach krajiny. Nové renesančné pevnosti (z nich Komárnu pripisovali osobitný význam) boli rozmiestnené podľa strategického vojenského plánu, ktorý vypracovali talianski vojenskí inžinieri. Dnešná, tzv. stará pevnosť vznikla v rokoch 1541-1592 pravdepodobne podľa projektov významného vojenského inžiniera Pietra Ferraboscu, osobnosti, ktorá sa výrazne podieľala na koncepcii celého radu pevností a opevnení na našom území. Pod hlavným dozorom de Spazia sa v Komárne zúčastňoval na stavebných prácach celý rad staviteľov, ako G. F. Testa (uvádza sa aj ako autor projektu), Michal Schnick, Francesco Benino, Castaldo a Decio. Pevnosť sa stala najdôležitejším bodom obrany ciest vedúcich do Viedne. Situovali ju na ostrov, ktorý vznikol vybudovaním spojovacieho kanála medzi Dunajom a Váhom. Nedobytný trojpodlažný komplex s hviezdicovým pôdorysom. Nárožia spevnili nízkymi polygonálnymi bastiónmi, umiestnenými do systému pôvodných, narýchlo budovaných zemných násypov s drevenou konštrukciou. V poslednej tretine 16.storočia ich znovu zosilňovali. Význam Komárna vzrástol v 17.storočí, potom, čo v roku 1663 Turci dobyli Nové Zámky. V susedstve najstarších budov vznikla v rokoch 1663-1673 nová pevnosť, spojená so starou mostom cez vodnú priekopu. Nová pevnosť typu hviezdicového opevnenia, postavená podľa plánov Františka Wymesa, bola vymedzená päťuholníkovým nádvorím s mohutnými valmi, bastiónmi, kazematami, baštami, kontraeskarpami, predsunutými pevnôstkami a vodnou priekopou. V nádvorí bola umiestnená štvorkrídlová budova. Komárňanská pevnosť odolala prakticky všetkým útokom. Až silné zemetrasenie v roku 1783 ju poškodilo natoľko, že stratila význam ako strategicky dôležitá štátna stavba a cisár Jozef II. ju daroval mestu. Opravená a zmodernizovaná bola začiatkom 19.storočia, v roku 1810, podľa plánov kancelárie architekta P. Nobileho. Nové klasicistické opevnenie s bastiónmi a terasami sprístupňovali dve brány. Vonkajšie opevnenie obkolesilo takmer celé mesto (tzv. Palatínska línia) a nadväzovalo aj na pevnosť. Vonkajší systém opevnenia tvorili samostatné pevnôstky (forty) rozmiestnené na ľavom brehu Váhu a pravom brehu Dunaja s ďalšími valmi hviezdicového pôdorysu, opakujúc osvedčený fortifikačný systém. Komárňanskú pevnosť často zobrazovali na grafických listoch v 16. a 17.storočí. Koncom 19.storočia pevnosť postupne odbúravali. Nachádza sa na ulici Hradná 3 pri ústi Váhu do Dunaja. Nachádza sa na ľavom brehu Váhu, kým celé mesto na pravom. Hlavná časť opevnenia obkolesuje veľkú časť územia mesta Komárna. Tri predsunuté opevnenia sa nachádzajú aj na pravom brehu Dunaja v Maďarsku. Súvislé, horizontálne pôsobiace opevnenie delostreleckej obrany so zachovaným územím niekdajších valov a priekopy nadväzujúce na rozsiahle mestské opevnenie, ktoré obsiahlo okrem osídlenia aj priľahlé pozemky a polia. Objekty sa sčasti obnovujú a rekonštruujú. Sú charakteristickým, ojedinelým prvkom v obraze mesta. V súčasnosti časť novej pevnosti má v užívaní Armáda SR. Stará pevnosť je osirelá a postupne chátra. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Pevnosť. Stará renesančná protiturecká pevnosť postavená v rokoch 1546-1557. Upravovaná bola v rokoch 1808 a 1827-1836. Autorom stavby je Pietro Ferrabosco.
Veliteľská budova. Nová pevnosť. Baroková veliteľská budova novej pevnosti z rokov 1663-1673. Autorom stavby je F. Wymes.
Kasárne. Klasicistická budova kasární s nádvorím novej pevnosti z roku 1810. Autorom stavby je F. Wymes.
Hradbový múr. Barokový múr, korunná hradba, novej pevnosti, z rokov 1663-1673. Autorom stavby je F. Wymes.
Južný bastión. Barokový južný bastión a kurtína novej pevnosti z rokov 1663-1673. Autorom stavby je F. Wymes.
Západný bastión. Barokový západný bastión a kurtína novej pevnosti z rokov 1663-1673. Autorom stavby je F. Wymes.
Severný bastión. Barokový severný bastión a kurtína novej pevnosti z rokov 1663-1673. Autorom stavby je F. Wymes.