Pamätná izba rodáka, spisovateľa Dominika Tatarku dokumentuje jeho život a dielo, ktorý každý spoločenský zlom pocítil na „vlastnej koži“. Počas života sa nedočkal spoločnosti, ktorá je založená na vzájomnej úcte, slušnosti a individuálnych právach každého človeka. Expozícia 12 vitrín tvorí prierez spisovateľovho života. Prostredníctvom fotografií, novinových článkov, rôznych textových dokumentov i rukopisov približuje spisovateľov súkromný i verejný život od jeho detstva, študentských aj prvých učiteľských rokov cez redaktorské a spisovateľské skúsenosti až po postupné vylúčenie zo spoločenskej, politickej a umeleckej sféry. Súkromná korešpondencia spisovateľa odkrýva tajomstvá jeho literárnych začiatkov i osobného súženia. Pamätná izba predstavuje spisovateľa ako človeka milujúceho vlastnú rodinu, korene a krajinu a ako úprimného a priameho, láskavého a obetavého človeka. Človeka milujúceho ľudí, spoločnosť, umenie, kultúru – autora myšlienky o obci božej. Pamätná izba bola zriadená v spolupráci s Pamätníkom slovenskej literatúry Matice slovenskej v Martine. Práca na zriaďovaní pamätnej izby trvala viac ako rok. Textové podklady a výtvarné riešenie zabezpečil J. Beňovský z Matice slovenskej, reprodukcie F. Lašut. Interiér pamätnej izby vhodne dopĺňajú grafiky Vladimíra Kompánka. Pamätná izba bola slávnostne otvorená 5.9.1991. Nachádza sa v školskom areáli v jednej z budov základnej školy. Pri príležitosti otvorenia pamätnej izby bol odhalený aj autorov pamätník v blízkosti školy, kde vznikol aj park s jeho menom. Pamätník odhalil osobne autorov dlhoročný priateľ Václav Havel. V obci sa nachádza aj pamätná tabuľa spisovateľa.
